Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

Pondelok – Piatok 8.00 – 18.00
Sobota – Nedeľa 10.00 – 18.00
Platí od 5. 8. do 30. 9. 2019

Pondelok – Piatok 9.00 – 17.00
Sobota – Nedeľa ZATVORENÉ
Platí od 1. 10. do 31. 12. 2019

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov, držitelia ZŤP preukazov a ich sprievodca - zdarma
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Gemersko-malohontské múzeum)


 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 
 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 

18.5. - 15.9.2019  

maduar.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Kurátor výstavy: Juraj Matyinkó

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá  výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie,  vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.

Skupinu Maduar založili Juraj a Ladislav Matyinkovci a Ladislav Dulovič v auguste 1986. Skupina sa najprv volala Hurikán, Atlantic a Adept, až v roku 1987 po prijatí Erika Arestu vznikol názov Maduar. Skupina naštartovala v prvej polovici 90. rokov na Slovensku a v Čechách dancefloorovú vlnu. Absolvovali množstvo koncertov a vystúpení na Slovensku a v zahraničí. Majú na konte deväť albumov a množstvo úspešných singlov a videoklipov. Medzi najznámejšie piesne patrí I Feel Good, Do It, Love Me, Anjel, Hafanana, Ramaya, One Way Ticket alebo Náš čas. V roku 2016 začali spoluprácu s víťazkou Hlasu Česko Slovenska Ivannou Bagovou, s ktorou vydali aj nový singel Can U Feel It.  V roku 2017 vydali ďalšie tri nové single, jeden z nich v spolupráci s českou formáciou Holki, a pre fanúšikov pripravili špeciálne 2-CD s najväčšími hitmi skupiny, ktoré doplnili o osem nových, ešte nevydaných, skladieb.

Počas trvania výstavy je v predaji CD Hafanana - The Best of Maduar, Vol. 2  a tričko skupiny Maduar.


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

10.9. - 31.12.2019  

havrany.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Havrany a ich príbuzní

Vernisáž výstavy - 10. 09. 2019 o 15:00

Kurátorka výstavy - RNDr. Monika Gálffyová

Krkavcovité vtáky patria do radu spevavcov, podobne ako napríklad vrabce alebo sýkorky. Sú pomerne veľké, majú silný zobák a väčšinou sú sfarbené čierno, ale mnoho z nich má aj pestré perie. Do čeľade patrí približne 120 vtáčích druhov, z nich na Slovensku hniezdi osem. Vtáky tejto čeľade patria k najinteligentnejším vtákom a živočíchom vôbec. Pomer hmotnosti mozgu k hmotnosti tela je u nich veľmi vysoký, porovnateľný s primátmi a veľrybami.

Výstava „Havrany a ich príbuzní“ predstaví krkavcovité vtáky hniezdiace na území Slovenska a ich život. Prostredníctvom fotografií a dermoplastických preparátov sa naučíte rozlišovať jednotlivé druhy vtákov tohto taxónu, zoznámite sa s mýtmi, bájkami a poverami, ktoré sa s nimi spájajú a budete si môcť vyskúšať, aké je to byť v ich hniezde. Na záver si pomocou interaktívnych hier budete môcť overiť, či ich už dokážete od seba odlíšiť.

Súčasťou výstavy je aj cyklus prednášok a rozšíreného výkladu k výstave pre školské skupiny aj verejnosť.


 

17.9. - 30.9.2019  

biblia.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Biblia a reformácia

Vernisáž výstavy - 17. 09. 2019 o 15:00

Kurátori výstavy: Mgr. Zuzana Moncoľová, evanjelická farárka konseniorka, Mgr. Béla Pohóczky, farár

Výstava sa tematicky dotýka obdobia reformácie katolíckej cirkvi. Vystavené budú predmety, dokumenty a literatúra súvisiace s reformáciou, pochádzajúce zo súkromnej zbierky širkovského farára Bélu Pohóczkeho a jeho otca. Súčasťou výstavy budú aj staré tlače z obdobia reformácie a protireformácie, predovšetkým protestantská teologická literatúra – biblie, modlitebné knihy, knihy kázní, spevníky. Ich zbierku mohla verejnosť prvý krát vidieť v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v roku 2017, kedy prebiehala výstava venovaná 500. výročiu reformácie. Cieľom výstavy je pripomenúť si jednu z významných etáp v dejinách Európy a Slovenska, predstaviť počiatky, priebeh a osobnosti reformačného hnutia.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 15.9.2019

meniny má: Jolana

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

8508880

15.9.2019
ÚvodÚvodná stránka