Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

Pondelok – Piatok 8.00 – 18.00
Sobota – Nedeľa 10.00 – 18.00
Platí od 5. 8. do 30. 9. 2019

Pondelok – Piatok 9.00 – 17.00
Sobota – Nedeľa ZATVORENÉ
Platí od 1. 10. do 31. 12. 2019

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov, držitelia ZŤP preukazov a ich sprievodca - zdarma
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Gemersko-malohontské múzeum)


 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 
 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

18.5. - 15.9.2019  

maduar.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Kurátor výstavy: Juraj Matyinkó

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá  výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie,  vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.

Skupinu Maduar založili Juraj a Ladislav Matyinkovci a Ladislav Dulovič v auguste 1986. Skupina sa najprv volala Hurikán, Atlantic a Adept, až v roku 1987 po prijatí Erika Arestu vznikol názov Maduar. Skupina naštartovala v prvej polovici 90. rokov na Slovensku a v Čechách dancefloorovú vlnu. Absolvovali množstvo koncertov a vystúpení na Slovensku a v zahraničí. Majú na konte deväť albumov a množstvo úspešných singlov a videoklipov. Medzi najznámejšie piesne patrí I Feel Good, Do It, Love Me, Anjel, Hafanana, Ramaya, One Way Ticket alebo Náš čas. V roku 2016 začali spoluprácu s víťazkou Hlasu Česko Slovenska Ivannou Bagovou, s ktorou vydali aj nový singel Can U Feel It.  V roku 2017 vydali ďalšie tri nové single, jeden z nich v spolupráci s českou formáciou Holki, a pre fanúšikov pripravili špeciálne 2-CD s najväčšími hitmi skupiny, ktoré doplnili o osem nových, ešte nevydaných, skladieb.

Počas trvania výstavy je v predaji CD Hafanana - The Best of Maduar, Vol. 2  a tričko skupiny Maduar.


 

28.5. - 1.9.2019  

romano.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Romano Dživipen. Rómsky život. XII. ročník

Vernisáž výstavy: 28. 05. 2019 o 13:00

Výstava Romano dživipen – Rómsky život, XII. ročník je súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác. Jej cieľom je podporiť rozvoj fantázie a tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum.

Tento rok sa do súťaže zapojilo 20 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 161 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií - I. kategória (1. - 4. ročník) a II. kategória (5. - 9. ročník). Zaslané práce hodnotila odborná porota v zložení: Mgr. Daniela Páneková, ktorá vyučuje výtvarnú výchovu v ZUŠ v Rimavskej Sobote, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Mgr. Angelika Kolár – historička umenia múzea, Alžbeta Nagyová – konzervátorka, výtvarníčka múzea a Mgr. Ľudmila Pulišová – etnografka múzea. V každej kategórii bolo udelené prvé, druhé, tretie miesto a čestné uznania. V tomto ročníku súťažnej prehliadky detskej výtvarnej tvorby sa porota, na rozdiel od minulých ročníkov, rozhodla udeliť i cenu riaditeľky Gemersko-malohontského múzea a cenu útechy.

Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa rozhodlo o špecializácii Gemersko-malohontského múzea na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy.


 

21.6. - 1.9.2019  

jansto.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania.

Vernisáž výstavy: 12. 06. 2019 o 15:00
Kurátorka výstavy: Mgr. Angelika Kolár

Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby Mgr. art. Miroslava Janšta z Vidinej pri Lučenci, ktorý sa počas svojej viac ako 20-ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont.

Miroslav Janšto (*4. 3. 1967) študoval na Škole umelecko-priemyselnej v Kremnici odbor reštaurovanie štukovej výzdoby (1981 – 1985). Následne krátke obdobie v rokoch 1985 - 1986 pracoval ako konzervátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby (1987 – 1993). V roku 1992 absolvoval študijný pobyt v Ríme. V súčasnosti pôsobí ako reštaurátor v slobodnom povolaní, je členom Komory reštaurátorov a špecializuje sa na reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry a na reštaurovanie závesného obrazu na plátne alebo inom nosiči. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Fénix - Kultúrna pamiatka roka: v roku 2012 za reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v presbytériu kostola v Rimavskom Brezove a v roku 2015 za reštaurovanie neologickej synagógy v Lučenci.

Výstava je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta, ako napríklad reštaurovanie stredovekých nástenných malieb evanjelického kostola v Rimavskom Brezove, oltárnych komplexov v Dolnej Strehovej, Hrachove, Ľuboreči, reštaurovanie interiéru a exteriéru  Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, ale taktiež oltárneho obrazu Michala archanjela z hradnej kaplnky v Starej Ľubovni. Osobitnou súčasťou výstavy sú zreštaurované zbierkové predmety – závesné a oltárne obrazy zo zbierok Novohradského múzea a galérie v Lučenci a Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Okrem vystavených prezentácií je to rad ďalších realizácií v stredovekých kostoloch v Ľuboreči, Dobšinej, alebo reštaurovanie oltárneho obrazu Narodenia Krista v rímskokatolíckom kostole v Bôrke.  Cieľom výstavy je sprostredkovať širokej verejnosti náhľad do zákulisia problematiky reštaurovania a priblížiť tak náročnú a často nedocenenú prácu reštaurátora, ktorá musí spĺňať prísne estetické, vedecké a legislatívne  kritériá. Výstava prezentuje nielen diela samotné, ale prostredníctvom dokumentácie aj množstvo práce, ktorá sa skrýva za každou zreštaurovanou pamiatkou.


 

10.9. - 31.12.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)

Krkavcovité vtáky sú v súčasnosti vnímané verejnosťou skôr negatívne z mnohých dôvodov, napríklad kvôli problémom s havraními kolóniami v mestách a kvôli predsudkom. Cieľom tejto výstavy je zmeniť vnímanie tejto skupiny vtákov verejnosťou tým, že predstaví jednotlivé na Slovensku hniezdiace druhy taxónu, spôsob ich života, hniezdenie, upriami pozornosť na ich inteligenciu a miesto v prírode, symbolike, ľudovej slovesnosti. Súčasťou výstavy budú modely hniezd vybraných druhov v nadživotnej veľkosti, ktoré si budú môcť návštevníci vyskúšať, a interaktívne hry, pomocou ktorých si budú môcť overiť nové vedomosti. Výstava a sprievodné prezentačné aktivity sú výsledkom vedeckovýskumnej úlohy múzea a bude prezentovať aj poznatky o rozšírení a živote druhov v regióne Gemera-Malohontu.


 

17.9. - 30.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Biblia a reformácia


 

25.9.2019 - 31.1.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Polyhistor István Hatvani (1718 – 1786)

Výstava je venovaná všestrannému rimavskosobotskému polyhistorovi Istvánovi Hatvanimu. Ide o európsky známeho uhorského vedca 18. storočia, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Cieľom výstavy je prezentovať informácie o živote, všestrannej činnosti a pozostalosti vedca Istvána Hatvaniho, ktoré v takejto zjednotenej podobe doposiaľ neboli prezentované v domácich múzeách. Návštevník sa môže zoznámiť s jeho súkromnými predmetmi, korešpondenciou, jeho školskými pracovnými pomôcky z hodiny fyziky, životnou tvorbou ale aj činnosťou samotného reformovaného kolégia v Debrecíne, kde dlhé roky pôsobil ako profesor. Výstava vzniká v spolupráci s maďarskými múzeami, a bude doplnená aj dvojjazyčným slovensko-maďarským katalógom.


 

1.10. - 29.11.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kálmán Tichy (1888 – 1968)

Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave v roku 2018, ktorý bol vyhlásený za rok Kálmána Tichyho v Rožňave. Autori výstavy sa snažili túto výnimočnú osobnosť predstaviť ako erudovaného výtvarníka, maliara rožňavských zákutí a vynikajúceho grafika. Kálmán Tichy sa narodil 31. 10. 1888 v Rožňave a zomrel 22. 10. 1968 v Budapešti. V roku 1906 študoval maliarstvo na súkromnej škole Š. Hollósyho v Mníchove, a 1907 - 1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave. Od roku 1930 viedol rožňavské miestne múzeum, zbieral predmety gemerského ľudového umenia. V rokoch 1923 - 1927 pôsobil ako dopisovateľ pražských novín Prágai Magyar Hírlap a bratislavských novín Magyar Néplap. V roku 1927 publikoval vedecko-fantastický román "A négy évszak" a na pokračovanie román "Cinege úr végzetes tavaszta" (1937 v časopise Magyar Minerva). Vydal monografiu o histórii Plešivca (1936). V 1910 - 1945 bol členom spolku KÉVE. Od roku 1948 žil v Budapešti a do svojej smrti sa venoval už len výtvarnej tvorbe. V rámci projektu, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, bol zároveň vydaný aj katalóg k výstave, ktorý zachytáva výber najvýznamnejších výtvarných diel umelca.


 

10.12.2019 - 31.3.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Nieto majstra nad kováča... Vývoj kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte.

Počiatky kováčskeho remesla v Gemeri – Malohonte môžeme hľadať už v závere doby bronzovej, keď sa na tomto území objavujú prvé železné výrobky, produkty pravekých kováčov. Zručnými kováčskymi remeselníkmi boli aj Kelti, výrobky ktorých budú vystavené na pripravovanej výstave. Pomerne výrazný rozvoj kováčstva nastáva v období vrcholného a neskorého stredoveku, ktorý bude na výstave prezentovaný prostredníctvom súdobých militárií (ako napr. meče, nože a pod). Pripravovaná výstava predstaví prostredníctvom fotografií, trojrozmerných artefaktov a sprievodných textov tradíciu tohto kovospracujúceho remesla, ako jedného z najstarších odvetví ľudskej činnosti. Zameria sa na prezentáciu kováčskeho náradia, technológií, prácu vo vyhni, no i sociálne a spoločenské postavenie kováča v dedinskom, či mestskom spoločenstve, pričom časť výstavy bude venovaná i práci rómskych kováčov.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 23.8.2019

meniny má: Filip

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

8193691

23.8.2019
ÚvodÚvodná stránka