Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...

Kontaktné údaje

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej SoboteNám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk

Otváracie hodiny

január - marec: Po-Pi 8.00 - 16.00
apríl - september: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 17.00
október - december: Po-Pi 8.00 - 16.00

Možnosti vstupu, vstupné

Dospelí: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov, držitelia ZŤP preukazov a ich sprievodca - zdarma
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

Expozície

Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu

Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

História výtvarného umenia

Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

Fotogaléria (fotografie poskytlo Gemersko-malohontské múzeum)


 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 
 
Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote


 

14.3. - 9.5.2019  

30cerovav.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine

Výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote.
Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113 zo dňa 10. októbra 1989 bola vyhlásená  Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na pôvodnej výmere 16 280 ha, ktorá sa nachádza na juhu stredného Slovenska v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. V roku 2000 boli hranice územia upravené a rozloha CHKO sa zväčšila na 16 771 ha. Na území CHKO platí druhý stupeň ochrany, vyšší, 4. a 5. stupeň ochrany platí v maloplošných chránených územiach, napríklad v Národných prírodných rezerváciách Pohanský hrad, Ragáč, Šomoška, Prírodnej pamiatke Jalovské vrstvy a v Národnej prírodnej pamiatke Kostná dolina. Cerová vrchovina je známa svojím vulkanickým reliéfom, ktorý však predstavuje menej ako 10 % plochy, ostatnú časť tvoria pieskovce. V území sa stretávajú panónske a karpatské prvky, a tak tu môžeme vidieť teplo a suchomilné biotopy a na ne viazané druhy rastlín a živočíchov, ale v chladnejších polohách sú zastúpené aj niektoré podhorské a horské druhy.
Návštevníci budú môcť prostredníctvom fotografií, textov, dermoplastických preparátov a interaktívnych hier bližšie spoznať známe a menej známe organizmy a krajinu tohto regiónu Slovenska a zistiť, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávali a prebiehajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie.

Komentované prehliadky výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“
04. 04., 12. 04., 17. 04., 25. 04. a 02. 05. 2019 o 9:00 a 10:00
- pre školy (je potrebné sa prihlásiť - t. č.: 047/56 32 741 alebo e-mail: marekova@gmmuzeum.sk)
17. 04. 2019 o 16:00 - pre verejnosť
Vstupné: 1€
Komentované prehliadky výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“ budú viesť pracovníci Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadka potrvá 60 minút a detailne predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia.


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

18.5.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Noc múzeí a galérií 2019


 

18.5. - 16.6.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Vaše veličenstvo Sisi. Šaty a kostýmy cisárovnej Sisi.

Výstava je venovaná jedinečným róbam a kostýmom, ktoré nosila rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Sisi. Ide o unikátnu výstavu zo súkromnej zbierky Móniky Czédly z Gödöllő, ktorá sa venuje profesionálne krajčírstvu a vyhotovila verné repliky 14 šiat Sisi. Popularitu a úspešnosť výstavy dokladuje jej putovanie po celej Európe.


 

18.5. - 20.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich 1. albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá výstavu, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie, vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.


 

28.5. - 1.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Romano Dživipen. Rómsky život. XII. ročník

Pripravovaná výstava, ktorá je zároveň aj súťažnou prehliadkou, predstaví výtvarné práce detí zo základných škôl v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Poltár. Námetom výtvarných prác sú prejavy rómskej kultúry v rôznych podobách prezentované prostredníctvom rozmanitých výtvarných techník, ktoré pred otvorením výstavy vyhodnotí odborná porota.


 

21.6. - 1.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Miroslav Janšto. Príbeh reštaurovania.

Výstava je prezentáciou reštaurátorskej tvorby miestneho reštaurátora Miroslava Janšta z Vidinej, ktorý sa počas svojej viac ako 20 ročnej praxe podieľal na záchrane a obnove významných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok na Slovensku, najmä v regiónoch Novohrad a Gemer-Malohont. Miroslav Janšto (*4. 3. 1967) študoval na Škole umelecko-priemyselnej v Kremnici odbor reštaurovanie štukovej výzdoby (1981 – 1985). Následne krátke obdobie v rokoch 1985 - 1986 pracoval ako konzervátor v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbor reštaurovanie maľby (1987 – 1993). V roku 1992 absolvoval študijný pobyt v Ríme. V súčasnosti pôsobí ako reštaurátor v slobodnom povolaní, je členom Komory reštaurátorov a špecializuje sa na reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry a na reštaurovanie závesného obrazu na plátne alebo inom nosiči. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Fénix - Kultúrna pamiatka roka: v roku 2012 za reštaurovanie stredovekých nástenných malieb v presbytériu kostola v Rimavskom Brezove a v roku 2015 za reštaurovanie neologickej synagógy v Lučenci. Výstava Príbeh reštaurovania je koncipovaná ako prehliadka najvýznamnejších reštaurátorských realizácií Miroslava Janšta.


 

10.9. - 31.12.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Havrany a ich príbuzní (krkavcovité vtáky)

Krkavcovité vtáky sú v súčasnosti vnímané verejnosťou skôr negatívne z mnohých dôvodov, napríklad kvôli problémom s havraními kolóniami v mestách a kvôli predsudkom. Cieľom tejto výstavy je zmeniť vnímanie tejto skupiny vtákov verejnosťou tým, že predstaví jednotlivé na Slovensku hniezdiace druhy taxónu, spôsob ich života, hniezdenie, upriami pozornosť na ich inteligenciu a miesto v prírode, symbolike, ľudovej slovesnosti. Súčasťou výstavy budú modely hniezd vybraných druhov v nadživotnej veľkosti, ktoré si budú môcť návštevníci vyskúšať, a interaktívne hry, pomocou ktorých si budú môcť overiť nové vedomosti. Výstava a sprievodné prezentačné aktivity sú výsledkom vedeckovýskumnej úlohy múzea a bude prezentovať aj poznatky o rozšírení a živote druhov v regióne Gemera-Malohontu.


 

17.9. - 30.9.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Biblia a reformácia


 

25.9.2019 - 31.1.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Polyhistor István Hatvani (1718 – 1786)

Výstava je venovaná všestrannému rimavskosobotskému polyhistorovi Istvánovi Hatvanimu. Ide o európsky známeho uhorského vedca 18. storočia, ktorého osoba je žiaľ vo svojom rodisku menej známa. Cieľom výstavy je prezentovať informácie o živote, všestrannej činnosti a pozostalosti vedca Istvána Hatvaniho, ktoré v takejto zjednotenej podobe doposiaľ neboli prezentované v domácich múzeách. Návštevník sa môže zoznámiť s jeho súkromnými predmetmi, korešpondenciou, jeho školskými pracovnými pomôcky z hodiny fyziky, životnou tvorbou ale aj činnosťou samotného reformovaného kolégia v Debrecíne, kde dlhé roky pôsobil ako profesor. Výstava vzniká v spolupráci s maďarskými múzeami, a bude doplnená aj dvojjazyčným slovensko-maďarským katalógom.


 

1.10. - 29.11.2019  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kálmán Tichy (1888 – 1968)

Výstavu pripravilo Banícke múzeum v Rožňave v roku 2018, ktorý bol vyhlásený za rok Kálmána Tichyho v Rožňave. Autori výstavy sa snažili túto výnimočnú osobnosť predstaviť ako erudovaného výtvarníka, maliara rožňavských zákutí a vynikajúceho grafika. Kálmán Tichy sa narodil 31. 10. 1888 v Rožňave a zomrel 22. 10. 1968 v Budapešti. V roku 1906 študoval maliarstvo na súkromnej škole Š. Hollósyho v Mníchove, a 1907 - 1911 na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Po skončení štúdií sa usadil v Rožňave. Od roku 1930 viedol rožňavské miestne múzeum, zbieral predmety gemerského ľudového umenia. V rokoch 1923 - 1927 pôsobil ako dopisovateľ pražských novín Prágai Magyar Hírlap a bratislavských novín Magyar Néplap. V roku 1927 publikoval vedecko-fantastický román "A négy évszak" a na pokračovanie román "Cinege úr végzetes tavaszta" (1937 v časopise Magyar Minerva). Vydal monografiu o histórii Plešivca (1936). V 1910 - 1945 bol členom spolku KÉVE. Od roku 1948 žil v Budapešti a do svojej smrti sa venoval už len výtvarnej tvorbe. V rámci projektu, ktorý podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, bol zároveň vydaný aj katalóg k výstave, ktorý zachytáva výber najvýznamnejších výtvarných diel umelca.


 

14.11.2019 - 28.2.2020  

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Rimavská Sobota v socializme

Spoločenský systém založený na princípe teórie socializmu, bol v druhej polovici 20. storočia intenzívne využívaný v politických režimoch niektorých štátoch strednej a východnej Európy. V súčasných postsocialistických krajinách panuje veľká názorová rôznorodosť najmä v súvislosti s oblasťou každodenného života ľudí spred roku 1989. Dôsledky tohto názorového rozkolu sú výrazné najmä u generácie ľudí ktorí zažili obdobie socializmu a generáciou narodenou v novom demokratickom systéme. Jednostranné vnímanie obdobia socializmu sa v súčasnosti odráža aj v negatívnom vzťahu k hmotným pamiatkami tejto doby. Koncept výstavy je vytvorený na princípe historiografickej disciplíny dejín každodennosti. Vymedzené obdobie bude prezentované pomocou vybraných artefaktov a mentefaktov zasadených do príbehov ich majiteľov. Prioritne budú vystavené vybrané muzeálie poskytnuté obyvateľmi Rimavskej Soboty, ktoré by boli doplnené zbierkovými predmetmi z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Cieľom výstavy bude sprístupniť širokej verejnosti dodnes kontroverzné obdobie socializmu z jeho „ľudskej“ stránky a prispieť tak k objektívnejšiemu vnímaniu dôležitého obdobia 20. storočia.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 23.4.2019

meniny má: Vojtech

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

5189377

23.4.2019
ÚvodÚvodná stránka