Cesty do histórie

 

Múzeá získavajú zbierkové predmety do múzea rozličnými spôsobmi. Početne najviac predmetov je získavaných vlastným výskumom, ktorý vykonávajú najmä archeológovia, botanici a zoológovia. Archeológovia v súčasnosti vykonávajú výskumy pred začatím výstavby rozličných objektov. V zemi sú často ukryté dlhé tisícročia a storočia mimoriadne cenné predmety. Na miestach, ktoré boli trvalo a kontinuálne osídlené, sú v jednotlivých vrstvách „uložené“ predmety z rozličných historických období - napr. v bratislavskom podhradí pri v súčasnosti realizovanom archeologickom prieskume sa našli predmety od čias Keltov až po vrcholný stredovek – teda časový diapazon asi 1500 rokov. Tu bolo uložených niekoľko časových vrstiev nad sebou.

Pri archeologických výskumoch sa v nánosoch zeminy postupne odkrývajú jednotlivé vrstvy. Nálezy sa dokumentujú pomocou nákresov, fotografií a inej techniky. Po vybratí z náleziska sa predmety evidujú, očistia a tak sa dostávajú do múzea, kde sú podrobené ďalšiemu bádaniu a vedeckému skúmaniu, porovnávaniu s podobnými predmetmi z iných výskumov. V múzeu sa predmety opäť očistia, zakonzervujú, aby sa predišlo ich možnej deštrukcii. Črepový materiál z výskumov sa triedi, skladá a lepí do pôvodných tvarov. Až potom je prezentovaný na výstave či v expozícií.

Objavenie mnohých archeologických nálezov bolo niekedy aj vecou náhody, najmä v období keď archeologický prieskum pred začatím stavby nebol povinný. Niektoré „poklady“ sa našli na miestach, kde nikto nečakal – zakopal ich tam človek napr. v čase vzbúr, vojnových udalostí, ktorý predpokladal, že sa pre takto uložené bohatstvo vráti. Poklad bol objavený až po niekoľkých storočiach – napr. Košický zlatý poklad bol na miesto svojho nálezu uložený v 17. storočí. (podľa datovania najmladšej mince z pokladu – rok 1679). Pri stavbe budovy banky bol objavený v roku 1935. Ako celok je sprístupnený verejnosti v špeciálnej trezorovej miestnosti Východoslovenského múzea v Košiciach od roku 1970.

Aj predmety z relatívne mladších časových období mali dramatickú cestu do múzea. Napr. dramatická bola aj cesta pozostalosti M. R. Štefánika z Paríža do SNM v Martine. Pozostalosť bola s veľkou slávou prevezená do Československa v roku 1920, tu bola uložená v Prahe, v Pamätníku československého odboja, kde bola až do rozbitia ČSR. V roku 1940 bola z Prahy prevezená na Slovensku, najprv do Bratislavy a až potom do SNM v Martine.

Pri mnohých predmetoch môžeme len dedukovať ako sa dostal predmet k majiteľovi, ktorý ho ponúkol či ako dar alebo na predaj do múzea. Skúmanie pohybu predmetov pri ich ceste do múzea je ako detektívny román, ktorý však nie vždy je vyriešený ako dobrá detektívka. Odhaliť tajomstvo pôvodu predmetu pomôžu aj práce spojené s reštaurovaním a konzervovaním, ktoré napr. pri čistení odhalia znak výrobcu, signatúru autora, podpis či značku tvorcu, a tak odhalia jeho pôvod, no nie už kľukatú cestu do múzea. Predmet je v múzeu, no jeho putovanie od výrobcu, cez všetkých majiteľov až po múzeum sa nikdy nepodarí odhaliť.

 

 

Údaje sú spracované Muzeologickým kabinetom Slovenského národného múzea.

 

 

 



La Nuit des musées - 17.05.2008