Drevené kostolíky na Slovensku
Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia.
Najstaršie zachované rímskokatolícke drevené kostoly sú ovplyvnené gotickým slohom: Trnové (1500) - okres Žilina, Rudno - premiestnený do Múzea slovenskej dediny v Martine, Tvrdošín (15. storočie) a Zábrežie (1647), ktorý je prenesený do Múzea oravskej dediny v Zuberci - Orava. Jediný rímskokatolícky kostolík zo súboru národných kultúrnych pamiatok sa nachádza v obci Hervartov v okrese Bardejov.
Unikátne sú aj mladšie evanjelické kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare
gréckeho kríža. Vznikli podľa artikúl vydaných cisárom Leopoldom I. v roku 1681.
Na ich stavbu sa mohlo používať iba drevo. Na Slovensku je 5 artikulárnych
stavieb: Leštiny a Istebné (Orava), Kežmarok (Spiš),
Hronsek (Horehronie) a Svätý Kríž - pôvodne zatopená Paludza (Liptov).
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu - gréckokatolícke
(inde uvádzané aj ako východno-byzantské, pravoslávne, rusínske,
rusínsko-ukrajinské, ukrajinské a pod.), postavené v 17. - 19. stor. Výnimku tvorí kostol v Tročanoch (koniec 15. stor. ) na Šariši. V roku
1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za
národnú kultúrnu pamiatku. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes
konajú bohoslužby. V ľavom menu je pred názvom kostolíkov, ktoré patria do
súboru NKP, uvedená bodka.
V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka
, Hrabová Roztoka), v okrese Sobrance 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá),
v okrese Svidník 10 chrámov (Bodružal, Miroľa, Príkra, Šemetkovce,
Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v
okrese Stropkov 1 chrám (Potoky) v
okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany,
Krivé, Tročany, Frička, Lukov-Venécia), v okrese Stará Ľubovňa 1
chrám (Hraničné).
Medzi novozapísané NKP patrí grécko-katolícky drevený Kostol sv. Paraskievy vo Vyšnej Polianke a grécko-katolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Varadke.
Niekoľko drevených kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovalo do skanzenov niektorých múzeí: V skanzene Bardejovského múzea v Bardejovských Kúpeľoch sa nachádzajú 2 chrámy (Zboj, Mikulášová), v skanzene Šarišského múzea vo Svidníku 1 chrám (Nová Polianka), v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom 1 chrám (Nová Sedlica), v skanzene Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni 1 chrám (Matysová) a v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach 1 chrám (Kožuchovce).
Zaujímavosťou je drevený kostolík, ktorý sa z obce Habura (Malá Poľana) dostal až do českého mesta Hradec Králové, kde sa dodnes nachádza v Jiráskových sadoch.
Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.
Všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí majú dominantné
postavenie. Sú situované obvykle na vyššie položených, niekedy až ťažko
prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským stavbám. Súčasťou ich
areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a
liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so
vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých
prípadoch vhodne dopĺňa drevená zvonica.
Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu,
ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho
stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často
stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary. Pri spevňovaní vencov zrubu
a iných konštrukčných prvkov sa pôvodne nepoužívali žiadne kovové klince.
Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť,
ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v
mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.
Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche
a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske
geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a
profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a
funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier).
Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým
prejavom dedinských kováčov.
Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho
eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od
ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu.
Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a
kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a
dekoratívnu drevorezbu. Expozícia vzácnych ikon zo 16. - 18. storočia sa
nachádza v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku.
Podrobnosti o drevených kostolíkoch a ich fotografie postupne pridávame od októbra 2004.
Stránku v rámci svojich aktivít vytvorila spoločnosť DECUS, s.r.o. www.decus.sk.
Texty boli čiastočne čerpané z publikácie Miroslava Sopoligu "Perly ľudovej architektúry" s láskavým dovolením autora, za čo mu aj touto cestou ďakujeme.
Fotografie sú majetkom autora tejto stránky a projektu Muzeum.SK, prípadne Ivana Marka a vzťahujú sa na ne autorské práva.
Ivan Marko je autorom projektu Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch - Drevené cerkvy Karpát.
Akékoľvek kopírovanie a použitie je možné len s dovolením autora: Ing. Milan Šoka - 0903 45 24 71.

