SNM - Prirodovedne muzeum Bratislava
* SNM - Natural History Museum Bratislava

Vystavny projekt ponuka v sirsich dejinnych ramcoch ozrejmenie genezy slovenskej kniznej kultury a umeleckej spisby. Svojim obsahovym vyznenim jednoznacne potvrdzuje, ze slovenske pisane slovo sa od svojich zaciatkov rozvijalo v suradniciach europskej spisby a kultury. Z pohladu celkoveho vyvinu slovenskej literatury zas plati, ze sa od svojich najstarsich cias usilovala o naplnenie univerzalnych humanistickych, vseludskych i vlasteneckych idealov.
Vystava pozostava z dvoch samostatnych casti, ktore sa vo viacerych smeroch zaujimavo stretavaju a prelinaju. Prva cast ma nazov Cesta slovenskej knihy a sleduje pociatky, rozvoj, vrcholne momenty i pady slovenskej kniznej kultury v dlhom historickom obdobi. Okrem priblizenia vsetkych relevantnych etap jej vyvinu sa venuje pozornost aj vnutornym (ideove, stylove a jazykove aspekty) a vonkajsim sucastiam celeho procesu (knizna vazba a jej typologia, ochranne kovove prvky, supralibrosy, vodoznaky...), ako i sucasnemu vyznamu zachovanych historickych kniznicnych dokumentov a fondov a ich aktualnemu stavu. Aj na zaklade vystavenych exponatov mozno konstatovat, ze rozlohou male Slovensko je mimoriadne bohate na rozlicne pamiatky suvisiace s vyvojom dejin kniznej kultury. Sposobili to najma pozoruhodne pestre dejinne suvislosti, ktore umoznili mnohe ideove konfrontacie; z dovodu zretelneho posobenia velkeho poctu kulturnych smerov a vplyvov v tomto etnickom priestore. Jednotlive historicke periody su na vystave popri prehladnych informacnych paneloch (s atraktivnym obrazovym materialom) zastupene unikatnymi rukopisnymi knihami, inkunabulami, kodexmi, kniznymi raritami, ale napriklad aj priblizenim kniznic vyznamnych osobnosti slovenskeho povodu atd., atd. V sirokom tematickom spektre nechybaju ani kapitoly ako Vonkajsia a vnutorna vyzdoba historickych knih, Knizna vazba, Kniha v zivote slovenskych zien ci Restaurovanie dokumentov.
Druha cast vystavy nesie nazov Od Proglasu k postmoderne a reflektuje historicky vyvin povodnej umeleckej spisby. Slovenska literatura sa od svojich zaciatkov rozvijala v suradniciach slovanskej spisby. Od zaniku Velkej Moravy sa vyvijala v kontexte slovenskej narodnosti vo feudalnom Uhorsku vo viacerych etnicky nezavislych jazykovych formach (latincina, cestina, nemcina), az v 19. storoci vo vlastnom jazyku. Podoby historickej genezy predmetnej tematiky priblizuju prehladne vystavne panely (s mnozstvom zakladnych informacii, ktore doplna bohaty obrazovy material) a dokumentuju jedinecne rukopisne zbierky. Nechybaju medzi nimi ani rukopisne ukazky diel Jana Kollara, Pavla Jozefa Safarika, Ludovita Stura, Jozefa Miloslava Hurbana, Sama Chalupku, Janka Krala, Andreja Sladkovica, Pavla Orszagha Hviezdoslava, Martina Kukucina, Jozefa Gregora Tajovskeho, Janka Jesenskeho, Ivana Krasku, Jana Smreka, Jozefa Cigera Hronskeho a inych. Jednotlive obdobia a literarne smery zaujimavym sposobom reflektuju aj kolaze popredneho literarneho vedca Oskara Cepana. Popri kolazach su obidve casti vystavy vyplnene aj vytvarnymi podobiznami (oleje, kresby, sochy) najvyraznejsich predstavitelov historickeho vyvinu slovenskej kniznej kultury a umeleckej literatury. Osobitna pozornost je venovana ukazkam originalov kniznych ilustracii k niekolkym znamym dielam (A. Sladkovic, J. C. Hronsky...). Sucasnost knizneho umenia reprezentuju ukazky z tvorby Ludmily Mlichovej (umelecka knizna vazba), ktora si v roku 2010 pripomina vyznamne zivotne jubileum, a Petra Durika (typografia, knizna grafika). Celkovo bude vystavenych vyse 50 umeleckych diel od 18 autorov (medzi nimi su napriklad Martin Benka, Ludovit Fulla, Janko Alexy, Jaroslav Vodrazka, Emil Makovicky, Albin Brunovsky, Alexander Ilecko...).

Kurator: PhDr. Zoltan Drenko

Turci na Slovensku je nazov novej vystavy v Slovenskom narodnom muzeu, ktora prezentuje turecke pamiatky zo zbierok viacerych muzei na Slovensku. Vystava priblizuje navstevnikom vyse 150-rocnu historiu Turkov na Slovensku, ktora zacala bitkou pri Mohaci.
Turecke vyboje zanechali v dejinach nasho uzemia nezmazatelnu stopu. Turci po vitaznej bitke pri Mohaci v roku 1526 na dlhsie obdobie ovplyvnili dejiny Europy a predovsetkym nasho uzemia. Filakovsky hrad sa v rokoch 1554-1593 stal sidlom sandzaku – spravneho kraja Osmanskej rise.
Na vystave Turci na Slovensku sa preto objavia aj predmety z Filakovskeho hradu a z archeologickeho vyskumu zaniknuteho tureckeho hradu Sobotka pri Rimavskej Sobote.
Turecky svietnik, komorove kachlice, pohare, medene misy, kalamar s arabskym napisom, „findza“ na kavu alebo fajky dokladaju kazdodenny zivot v mieri tureckych vojakov na nasom uzemi. Zaujimavostou je drevena pistala, ktoru darovali Turci obyvatelom Rimavskej Soboty za zachranu svojho tureckeho velitela pred cisarskymi vojskami. Tony pistalky odvtedy ochranovali mesto pred tureckymi vpadmi.
Navstevnici vystavy mozu vidiet zbrane, vyzbroj a zastavy tureckych vojenskych oddielov, orientalny zaves z mesity s napisom z Koranu, originalny turecky stan.
Vystavu doplnaju texty - zapisky z ciest slavneho tureckeho cestovatela zo 17. storocia Evlija Celebiho z jeho desatzvazkovej Knihy cestovania.

Slovenske narodne muzeum opat laka verejnost na svet hier a hraciek. Po uspesnej vystave S drotom v hlave o ludovom babkovom divadle a kocovnom zivote babkarov sa v sidelnej budove SNM na Vajanskeho nabrezi v Bratislave udomacni ceska vystava Hracky nasej Katky prezentujuca dolezitu sucast zivota deti vyrastajucich v medzivojnovom Ceskoslovensku. Vystava, ktora vznikla v spolupraci s Narodnym muzeom v Prahe a Vojenskym historickym ustavom Praha, bude spristupnena od 19. juna 2010.

Hracku – miniaturny svet dospelych pre deti – mozno pravom oznacit za jeden z vyznamnych fenomenov prvej polovice 20. storocia. Je pre nas zaroven zdrojom informacii o danej dobe. Zatial co dievcata obliekali svoje babiky podla vzoru dobovej mody, chlapci prostrednictvom hraciek sledovali technicky pokrok. Vystava je preto rozdelena na dve casti, na svet „chlapcenskych“ a na svet „dievcenskych“ hier.

Vystava ponuka pamatnikom moznost, aby si zaspominali na svoje detstvo. Mladsie generacie sa zas zoznamia s detstvom svojich rodicov a prarodicov. K ukazkam typickych dievcenskych hraciek prvej polovice 20. storocia patria babiky s porcelanovymi hlavickami, tzv. izbicky, maly riad a pod. Chlapci sa hrali s vlacikom Merklinom, sadrovymi vojacikmi, autickami, motorkami a popularnou stavebnicou Merkur. Chybat nesmu ani oblubene nadcasove hracky ako vlcik, drevene hracky urcene na tahanie na kolieskach, ale aj leporela, karty, vystrihovacky ci didakticke hry. Detsky svet bude doplneny o dobove reklamy na detske pochutiny ako cokoladu, cukriky a mlieko, ale aj ukazky detskej mody z modnych casopisov, reklamne rozpravky a fotografie.
Vystava Hracky nasej Katky v roku 2009 uspesne doplnila v prazskom Narodnom muzeu vystavny projekt Republika, ktory videlo vyse 150 tisic navstevnikov.

BLetnych navstevnikov Slovenskeho narodneho muzea na Vajanskeho nabrezi v Bratislave caka cesta za davnymi kocovnikmi i sucasnymi nomadmi. SNM-Prirodovedne muzeum a Pavel Lisy pripravili autorsku vystavu prezentujucu skalne umenie stredoazijskych davnych kocovnikov zo strednej Azie, ale aj vyjavy z kazdodenneho zivota dnesnych pastierov v dnesnom Kirgizsku a Uzbekistane. Vystava bude spristupnena od 20. jula 2010 do 30. septembra 2010.
Do kamenov pozdlz davnych ciest boli pocas tisicroci vytesane mnozstva skalnych kresieb. Na vsetkych kontinentoch okrem Antarktidy – v pustach, stepiach, ci v polarnych tundrach alebo na hrebenoch vysokych hor – v minulosti zili alebo tadial putovali ludia, ktori ci uz jednotlivymi kresbami alebo celymi kompoziciami vyjadrovali svoje pocity a potreby. Mnohe z miest s vacsou koncentraciu skalnych kresieb ma svoj Genius Loci, teda skrytu energiu, ktora po tisicrocia pritahovala ludske generacie.
Jedno z miest s neuveritelnou energiou sa nachadza v strednom Kirgizsku, malej hornatej republike uprostred Azie, ktora je tvorena vybezkami zapadneho Tansanu a severneho Pamiru. Uz od pradavna je Kirgizsko krajinou kocovnych pastierov – nomadov. Ti museli od nepamati prekracovat horske sedla a vydavat sa so svojimi ovcimi stadami za novymi a novymi pastvinami. Nomadi uctievali bohov, ktori boli zodpovedni za dazd, dostatok zelenych pastvin, teplo, roztopeny sneh, priechodnost ciest a zelen. Uctievali ich aj preto, aby sa nerozhnevali, ked budu hnat svoje stada cez horske chrbty do novych udoli. Uctievat bozstva je na miestach so silnym Genius Loci, alebo na miestach, ktore svoje Genius Loci ziskali behom dlhych tisicroci, priam nutnostou.
Udolie Saimaly-Tas lezi vo vyske 3000 metrov nad morom a snehova prikryvka tu pretrvava takmer desat mesiacov. Nevedie sem ziadna cesta a pokial sa rozhodnete pozriet sa na tento kut sveta, musite niekolko dni cestovat pesi, alebo na chrbte kona. Namaha vsak stoji za to. Obrazy odrazajuce zivot davnych kocovnikov su vyryte do cierneho bazaltu pokryteho vrstvickou hnedej az ocelovomodrej patiny. Je tu viac ako 10 000 husto pokreslenych kamenov tvoriacich kamennu lavinu, ktora akoby tiekla dolu do udolia. Najstarsie kresby su z neolitu a zaciatku doby bronzovej, respektive z tretieho az druheho tisicrocia pred nasim letopoctom. Dalsia skupina kresieb je z doby zeleznej, ale tie uz nie su tak dokonale, vyzeraju skor ako kresbicky deti. Na tych starsich su do detailu znazornene zvierata a ludia, takmer vzdy v spojeni s nabozenskymi motivmi. Napriklad s kultom slnka, plodnosti, nabozenskych tancov alebo pri uctievani lovu. Caste su aj eroticke sceny dvojic, ci dokonca trojic.
Vystava Skalne umenie strednej Azie – stopy nomadskeho zivota vo fotografii predstavuje zlomok vyjavov z tejto unikatnej galerie pod holym nebom a niekolko dalsich miest v Kirgizsku a Uzbekistane. Sucastou su aj vyjavy z kazdodenneho zivota dnesnych pastierov. Tak ako ich predkovia, aj oni dodnes prechadzaju krajinou a zanechavaju v nej svoje stopy. Cielom vystavy fotografii a artefaktov je umoznit navstevnikom, aby aspon na chvilu pocitili zachvev energie a ponorili sa do predstav a vyjavov z kazdodenneho zivota davnych nomadov, ktori zili na Saimaly-Tas rovnako, ako tam dnes ziju ich potomkovia.

Vystava prezentujuca Stefanika ako cestovatela a zberatela. Ide o prezentaciu ucelenej zbierky cudzokrajnej etnografie zo Stefanikovych ciest na Tahiti.