Kraj / County: Trnava
Okres / District: Dunajska Streda
Web stranka / Web site:
Popis / Description:
Presne
udaje o zalozeni mesta neexistuju, ale miesto bolo obyvane uz v obdobi
stahovania narodov a podla povesti mesto dostalo pomenovanie od Arpadovho
vojvodcu Megera, ktory sa so svojimi ludmi usadil na dnesnom Zitnom ostrove.
Prva pisomna zmienka o meste je z roku 1268, od krala Belu IV. a to v listine,
podla ktorej je spomenute ako majetok komarnanskeho hradneho komitatu pod nazvom
Villa Meger.
V roku 1421 kral Zigmund vymenil Velky Meder so Stefanom a Janom Kanozsaym za
iny majetok ale v roku 1460 znovu sa stava majetkom komarnanskeho panstva.
Pisomne dokumenty potvrdzuju, ze Velky Meder mestske privilegia dostalo 15.
decembra 1466 od krala Matiasa Hunyadyho zvaneho Corvin. Podla tychto privilegii
mesto dostalo pravo na usporiadanie troch jarmokov v roku a vykon trestneho
prava.
Od dalsieho krala Mateja II. dostalo privilegium vo forme oslobodenia obyvatelov
od myta a poplatkov. Mesto bolo postihnute aj vpadom Turkov. V roku 1702 vypukol
poziar, ktory znicil takmer cele mesto. Vyhorela radnica a bolo znicenych vela
vzacnych historickych dokumentov. V roku 1710 v meste pustosil mor a v roku 1831
cholera.
V obdobi madarskeho narodnooslobodzovacieho boja bolo mesto oslabene zasobovanim
vojsk a na jesen roku 1849 opat vypukla cholera.
Koncom minuleho a zaciatkom 20. storocia bolo zalozenych niekolko cechov.
Najznamejsi bol cech tkacsky. V roku 1920 fungovala tu aj tlaciaren.
According
to legend the name of the settlement (Magor, Megere, Megyer) spring from the
Arpadian Captain Meger who had settled down with his people in Zitny island (Csallokoz).
The marshy area and canals was safe range for local people.
The first reference to the town was written by the king Bela IV. (Grand Thesis,
Nagy Diploma)and it dates back to 1268. At that time, the town was called VILLA
MEGER. The first written mention to name the owner of town is comes Parabuch,
who the part of his properties gives to his son Izsopovi (the name of the
settlement IZOP).
In the year 1421 the king Zigmund had exchanged his properties for another
property with Kanozsay, but in the year 1460 due to assistance of King Matyas
Hunyady Velky Meder had become again the property of the Komarno country.
15th of December 1466 King Matyas (Corvinus) awarded Velky Meder municipal
privileges.
According to these privileges the town had achieved urban right, right to
organise market (3 markets yearly) and right to collect taxes. Nowadays, several
monuments and statues document all the above-mentioned historical facts of this
town.
In year 1592 Velky Meder had 70 households. In 16 and 17 century the town was
suffering because of invasion of Turks.
In the year 1702 fire broke out which destroyed almost entrie town.
In year 1828 Velky Meder had 205 households and 1723 inhabitants. 180 soilgers
went to fight in the 1848 war of independence.
At the end of the 19th century and at the beginning of the 20th centuries were
founded several guilds (weawing guilds). At the beginning of the 20th century
exsisted here a printer machine.
In the town between 1914 and 1918 were refugee camp.Common grave is exsisting in
memory of horrors of the First Word War.
Monument for victim of the Word War II was unveiled in the year 1991 at the
Heroes place.
From 1948 to 1990 the town were renamed for Calovo, which were till to 1960
disctrict centre.
Since the seventies of the last century, the town has gradually became famous
not only at home, but also abroad.
Muzea / Museums:
Galerie / Galleries:
Pamiatky / Monuments:
Padlym hrdinom v 2. svetovej vojne bol postaveny vyrezavany stlp a v roku
1991 vysvateny. V roku 1992 bola vysvatena socha Belu Bartoka, v roku 1996
pamatnik na pocest 530. vyrocia udelenia privilegii kralom Matejom o povyseni
Megyera na mesto a pamatny stlp deportovanych a presidlencov v rokoch 1946-1948.
Pri vchode termalneho kupaliska bola v roku 1997 odhalena socha Mateja Corvina.
Rimskokatolicky kostol bol postaveny na
mieste mensieho stareho kamenneho kostola s vezou, ktory bol zburany pre zly
neopravitelny stav. Zakladny kamen noveho kostola polozili v roku 1899 a o rok
28. oktobra 1900 ho uz aj vysvatili. Podla povodneho planu mal byt postaveny v
neoromanskom slohu, ale stavitelia pre znizenie stavebnych nakladov od toho
poriadne odbocili.
Maly zvon pochadzajuci zo stareho kostola mozno povazovat za relikvie. Vyliali
ho v 18. storoci a vysvatili na pocest sv. Jana. Organ bol vyhotoveny v roku
1911. Nove z dreva vyrezavane sochy znazornujuce sv. kralov su vytvorom Gyorgya
Lipcseiho. Pozoruhodne su aj sklene mozaiky okien znazornujuce svatych.
Kalvinsky kostol bol prvym kostolom
postavenym nabozenskou obcou reformovanej cirkvi. Na zaklade obdrzovaneho prava
z roku 1783 mat duchovneho a postavit kostol bez veze, uz v roku 1784 polozili
zakladny kamen noveho kostola. Na Vianoce r. 1785 novy kostol aj odovzdali do
uzivania. R. 1801 pristavali k nemu kostolnu vezu. Vezove hodiny boli vyhotovene
r. 1838 a v tej dobe patrili medzi najmodernejsie. Zvony, ktore su vekom zhodne
s nasim storocim, boli odliate v Trnave a su zname peknym suzvukom.
Synagoga. Znizeny pocet osob nabozenskej
obce izraelitov nebol schopny uz udrziavat svoj kostol. V 50-tych rokoch pri
vystave mesta bola synagoga zburana.
Hrady, zamky a kastiele / Castles and Manor-hauses:


