Východoslovenské múzeum Košice
* East - Slovakian Museum Kosice

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Hviezdoslavova 3, 041 36 Košice

Tel.: +421 55 622 30 61, +421 55 622 03 09
E-mail: info@vsmuzeum.sk
Www: www.vsmuzeum.sk

 

Otváracie hodiny

 

Máj - Október
utorok - sobota : 9.00 - 17.00
nedeľa : 14.00 - 18.00
November – Apríl
utorok - sobota : 9.00 - 17.00
nedeľa : 13.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné do 1 expozície - dospelí: 2 €
Základné vstupné do 2 expozícií - dospelí: 3 €
Zľavnené vstupné (študenti ZŠ, SŠ, VŠ, dôchodcovia do 70 rokov): 1 €
Rodinná vstupenka (1 expozícia - 2 dospelí + 2 deti): 3 €
Rodinná vstupenka (2 expozície - 2 dospelí + 2 deti): 6 €
Deti predškolského veku, dôchodcovia nad 70 r., držitelia preukazu ZŤP: zdarma

 

História-popis

Východoslovenské múzeum - Hviezdoslavova 3Východoslovenské múzeum v Košiciach patrí k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Iniciátorom myšlienky založiť inštitúciu, ktorá by sa starala o záchranu pamiatok z Košíc a okolia, bol Imrich Henszlmann. Tento košický rodák, pôvodným vzdelaním lekár, zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku, špecifikoval túto požiadavku na putovnej konferencii lekárov, ktorá sa konala v Košiciach a v Prešove.
Východoslovenské múzeum - nám. Maratóna mieru 2Jeho úmysel sa stal skutočnosťou v roku 1872, keď sa z iniciatívy bratov Klimkovičovcov a V. Myszkovského podarilo založiť Hornouhorský muzeálny spolok v Košiciach. I. Henszlmann zomrel v roku 1888 a múzeu zanechal svoje zbierky - vyše 3000 kusov výtvarných diel, knižnicu, korešpondenciu a rukopisy, ako aj ďalšiu pozostalosť. Táto zbierka sa stala jedným zo základov zbierkových fondov múzea.
Východoslovenské múzeum - RodoštoPočas 140-ročnej existencie prešlo Východoslovenské múzeum viacerými priaznivými i menej priaznivými obdobiami. Múzeum viackrát menilo svoje sídlo a svojich zriaďovateľov. K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré tvorili dejiny múzea patrili: Vojtech Klimkovič - prvý riaditeľ Hornouhorského múzea, Jozef Mihalik - prvý profesionálny múzejník, dr. Josef Polák - veľká osobnosť kultúry a múzejníctva medzivojnového obdobia, Alexander Mihalik - riaditeľ v časoch 2. svetovej vojny a ďalší odborníci akými boli: Eugen Sabol, Ján Pástor, Emil Petách, Ľudovít Neufeld, Aristíd Mošanský, Michal Markuš, Vavro Cselényi...
Východoslovenské múzeum - drevený kostolík z KožuchoviecVýchodoslovenské múzeum v Košiciach má tri odbory - prírodovedný, historický a umeleckohistorický odbor. Múzeum od roku 1960 vydáva prírodovedný zborník Natura Carpatica a od roku 1969 spoločenskovedný zborník Historica Carpatica. Od roku 2002 je akreditovaným vedecko-výskumným pracoviskom a v tom istom roku mu bola udelená Cena mesta Košice. Múzeum v súčasnosti spravuje viac ako 500 000 predmetov. Výber z nich prezentuje v deviatich stálych tematických expozíciách.

 


V areáli múzea sa nachádza drevený kostolík z Kožuchoviec.

 

VEĽKÁ FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Expozície

 

KOŠICKÝ ZLATÝ POKLAD
Košický zlatý poklad objavili 24. augusta 1935 pri stavebných prácach v budove na Hlavnej ul. č. 68 v Košiciach. Je jedným z najvýznamnejších v európskom i svetovom meradle. Tvorí ho 2920 zlatých mincí, dukátov, dvojdukátov, tri zlaté medaily a renesančná zlatá reťaz. Bol uložený v schránke z tepaného medeného plechu s rytými zvieracími motívmi. Bohaté zastúpenie jednotlivých typov mincí a široký geografický záber radí Košický zlatý poklad medzi umelecké skvosty Európy. V súčasnosti je prezentovaný príťažlivým interaktívnym spôsobom v špeciálne upravenom trezore v kompletne zrekonštruovanej historickej účelovej budove Východoslovenského múzea v Košiciach.
/Námestie Maratónu mieru č. 2/

 

Východoslovenské múzeumPRÍRODA KARPÁT
Expozícia poukazuje na zvyčajne prehliadané výtvory čarovnej Matky prírody, vykresľuje typické prvky prírody Karpát, a teda aj Slovenska. Odhaľuje taktiež nádheru ukrytú v nehybnom kameni, v horninách a v mineráloch. Východoslovenské múzeumPrírodovedné zbierky s vyše 2000 kusmi z oblasti paleontológie, mineralógie, zoológie a botaniky Vám ponúkajú bohatú mozaiku vedomostí, zaujímavostí a krásy. Z prechádzky po chodbách a miestnostiach múzea si odnesiete estetický zážitok a zároveň si rozšírite aj svoje vedomosti.
SKVOSTY EXPOZÍCIE:
- Vejárovite zrastené prizmatické kryštály vivianitu vykryštalizované v lastúre z lokality Kerč;
- Preparát Hranostaja čiernochvostého (Mustela erminea) - patrí medzi najmenšie šelmy na Slovensku;
- Preparát Fúzača alpského (Rosalia alpina) - chráneného druhu, v prírode je známych vyše 100 farebných odchýlok ich kroviek.
/Hviezdoslavova 3/

 

STOROČIA V UMENÍ
Východoslovenské múzeumSpoznajte vývoj umenia a umeleckých remesiel. Výber gotických aj barokových plastík a malieb odhaľuje mystiku viery a vnímania sveta človeka z minulosti. Dobový nábytok dýchajúci históriou Vám priblíži obraz všedného života zámožnejších mešťanov. Stála národopisná výstava zasa zachytáva vidiek Abova približne spred 100 rokov. Skvostami tejto expozície sú tri drevené úle v ľudskej veľkosti, zobrazujúce mnícha (Brezovica, zač. 19. stor.) a muža so ženou v oravskom kroji (Horná Orava, pol. 19. stor.). Zaujímavá je aj historická lekáreň U Božieho oka z 19. storočia. Táto expozícia Vás zo súčasnej uponáhľanej doby aspoň na chvíľu prenesie do pokojnej atmosféry dávnych čias a poodkryje to, čo je už takmer zabudnuté.
ZREŠTAUROVANÉ UNIKÁTY EXPOZÍCIE:
Vzácne tabuľové maľby
V rámci projektu EHMK 2013 a s prispením grantového systému MK SR boli zreštaurované dve unikátne veľkorozmerné tabule - Posledná večera a Korunovanie Krista. Tabule pochádzajú z hlavného oltára Panny Márie - Kráľovnej anjelov, z kostola kláštora františkánov v Okoličnom.
Žirafové fortepiano
Exponát jediný svojho druhu na Slovensku bol zreštaurovaný vďaka dotácii MK SR 2012. Žirafové fortepiano vyrobili pravdepodobne okolo roku 1820 v Budapešti, v dielni významného výrobcu klavírov Ludwiga Seilera. Nástroj múzeum získalo kúpou v roku 1913.
/Hviezdoslavova 3/

 

KOŠICKÉ STOROČIA - MIKLUŠOVA VÄZNICA - KATOV BYT
Východoslovenské múzeumPríďte a spoznajte minulosť slobodného kráľovského mesta Košice, ktorá je ukrytá za múrmi Miklušovej väznice. Expozícia Košické storočia Vás prevedie dejinami mestských cechov, obchodu, práva a univerzity. Podzemné priestory, mučiareň a väzenské cely navodia tajomnú, ba až mrazivú atmosféru. Prezrite si aj Katov byt s dobovým nábytkom a originálnymi popravnými mečmi. Počítačová vizualizácia vám priblíži históriu aj stavebné premeny danej lokality.
SKVOSTY EXPOZÍCIE:
- Renesančný vývesný štít krajčírskeho cechu z roku 1553;
- Železné sekery a kladivá zo 17. stor., nálezy z mlynského jarku;
- Drôtená košeľa z prelomu 16. a 17. stor..
/Hrnčiarska č. 7 - Katova bašta/

 

Východoslovenské múzeumRODOŠTO - PAMÄTNÝ DOM FRANTIŠKA II. RÁKOCZIHO
Unikátna replika exilového domu Františka II. Rákocziho z tureckého mesta Rodošto Vás zavedie do roku 1906, na slávnostný prívoz telesných pozostatkov kniežaťa a jeho druhov z Turecka. Expozícia približuje osobnosť Rákocziho a jeho život vo vyhnanstve. Originálne zdobený interiér jedálne Vás vtiahne do prostredia Orientu. Expozícia je obohatená aj o interaktívne prvky. Pred domom je umiestnená socha Františka II. Rákocziho, dar Maďarskej republiky k 330. výročiu narodenia a 100. výročiu znovupochovania kniežaťa Františka II. Rákocziho v Košiciach.
/Hrnčiarska č. 7/

 

STREDOVEKÁ FORTIFIKÁCIA MESTA KOŠICE
V streleckých komorách, kazematoch, ktoré boli pamiatkovo upravené v roku 2012, je zriadená expozícia palných zbraní, ktorá chronologicky podáva vývoj od ich prvopočiatkov po 18. storočie s dôrazom na delostrelecké palné zbrane. V jednej zo streleckých komôr bola dokonca odkrytá jej pôvodná kamenná dlažba. Zaujímavý je epitaf výrobcu pušného prachu: „Jenž prach dělal, prachem se stal, by v den soudný zas z prachu vstal...“.
/Hrnčiarska č. 7 - Katova bašta/

 

DOM REMESIEL
V roku 2013 bola ukončená výstavba nového objektu múzea – Domu remesiel na Hrnčiarskej ulici v Košiciach, ktorý svojimi výstavami a akciami prezentuje verejnosti historické remeslá a ich súčasné tradície.
/Hrnčiarska č. 11/

 

KOSTOLÍK Z KOŽUCHOVIEC
Drevený kostolík z Kožuchoviec postavili v roku 1741. Na nádvorie múzea bol prevezený a znovupostavený po rozsiahlych reštaurátorských zásahoch v roku 1927. Dnes je súčasťou exteriérových priestorov Ostrova kultúry - Otvorenej zóny 1.
/Námestie Maratónu mieru č. 2/

 

Kalendárium

Nám. Maratónu mieru č. 2

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
07.05.2015 20.09.2015 Krakovské tradície – Kohútie bratsvo a Lajkonik

Krakovské tradície – Kohútie bratsvo a LajkonikVýstava je pokračovaním príbehu o krakovských tradíciách. Tento príbeh sa začal v roku 2012 vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach spolu s expozíciami krakovských betlehemov z kolekcie Historického múzea mesta Krakov. Aktuálna výstava ukazuje dva iné prejavy mestského folklóru, ktoré sú nerozlučne spojené s dejinami a architektonickým obrazom Krakova.
Kohútie bratstvo za zrodilo spolu s vybudovaním krakovského opevnenia. Vzniklo ako spolok, ktorý mal za úlohu učiť mešťanov brániť mesto pred prípadnými nájazdmi nepriateľov. V priebehu stáročí si vytvorilo bohatý ceremoniál. Hlavými prvkami bol každoročný turnaj o titul streleckého kráľa a pestrý sprievod bratov v uliciach Krakova. Symbolom Krakovského bratstva sa stal strieborný kohút, ktorým je dekorovaný každý kohútí kráľ ako atribút získanej hodnosti. Je veľdielom zlatníckeho umenia z roku 1565.
Tradícia Lajkonika je spojená s legendou o odrazenom nájazde Tatárov, ktorý sa odohral v roku 1287. Tá hovorí, že Krakov obránili pltníci žijúci neďaleko mesta, v dedinke Zwierzyniec. Pltníci rozbili tatársky oddiel a najšikovnejší z nich sa prezliekol za zabitého chána a na jeho koni sa vybral do Krakova. Pochod Lajkonika, ktorý dnes pripravuje HMMK, je každoročným pripomenutím si tejto udalosti. Bohato zdobený odev Lajkonika pochádza z roku 1904 a spája v sebe tradične poľské a orientálne prvky.
Obe krakovské tradície sú na výstave predstavené ako udalosti patriace do bohatého a živého krakovského folklóru. Súčasťou výstavy sú originály odevov a doplnkov, ktoré používali Kohútí bratia a Lajkonik pri slávnostných obradoch. Samotné ceremónie dokumentuje početný obrazový a fotografický materiál, ktorý je súčasťou výstavy.
Najväčšou atrakciou bude 7. mája o 13.00 na Hlavnej ulici tradičný sprievod Lajkonika a členov Kohútieho bratstva v slávnostných uniformách.

Vstupné na výstavu: dospelí: 1 €
študenti, dôchodcovia: 0,50 €

 

12.05.2015 02.08.2015 Moderná čipka

Moderná čipkaKlub paličkovanej a frivolitkovanej čipky, ktorý pracuje pod záštitou Východoslovenského múzea a Senior domu v Košiciach vznikol v roku 1997. Stretlo sa niekoľko zanietených žien, ktoré si chceli splniť svoj sen, naučiť sa paličkovať a frivolitkovať a spoznať tieto zaujímavé, náročné a na tradíciu bohaté čipkárske techniky. Dnes už máme 28 členiek.
Paličkovaná čipka v podobe ako ju dnes poznáme vznikla v 15.-16. storočí, postupne sa zo šľachtických dvorov a kláštorov s rozvojom obchodu a bohatnutím meštianstva dostala ako ozdoba na odev a v 18.-19. storočí sa stala súčasťou ľudového kroja. Na Slovensku vzniklo 18 oblastí s charakteristickou regionálnou čipkou. Ručne paličkovaná čipka časom stratila svoju pôvodnú funkciu a zmenila sa na umelecké remeslo. Dnes k modernej paličkovanej čipke patria nielen obrázky, ale aj odevné a bytové doplnky a šperky.
Keďže Košice a ich okolie nemajú svoju tradičnú čipku, preto sa v našom klube snažíme o poznanie a spracovanie čo najširšieho spektra vzorov z rôznych regiónov Slovenska, Čiech a vlastne zo všetkých tradičných čipkárskych oblastí Európy. Naše práce sú preto rôznorodé. Nájdeme v nich ľudové motívy, návrhy renomovaných výtvarníkov i svoje vlastné.
V snahe rozšíriť si rozhľad, poznať niečo nové a nadviazať spoluprácu s inými klubmi na Slovensku sme prizvali ku spolupráci na tejto našej výstave členky OZ Pôvabnica Turca z Martina. Venujú sa spracovaniu starých liptovských motívov, ich zachovaniu pre nasledujúce generácie, ale aj využitiu týchto motívov v súčastnosti.
Za roky práce klubu máme za sebou 15 veľkých výstav a množstvo menších propagačných a výučbových podujatí pre deti i dospelých tu doma, ako aj v zahraničí.
Svojou prácou sa snažíme urobiť radosť sebe, svojim blízkym a všetkým tým, ktorí sa radi pozrú na niečo pekné, čo poteší oko i dušu.
Vstupné na výstavu: dospelí: 1 € / študenti, dôchodcovia: 0,50 €

 

15.05.2015 16.08.2015 Potápanie včera a dnes

Potápanie včera a dnesUnikátna výstava poskytuje komplexný pohľad na problematiku potápačskej techniky, jej vývoj a sprostredkovane na históriu potápania ako takého. Členená je na niekoľko celkov, predstavujúcich kompletnú výstroj potápačov z rôznych období, či už klasického zásobovania vzduchom z hladiny hadicami, cez dýchacie prístroje so zásobou vzduchu v tlakových fľašiach, až po dnešné vybavenie. Zároveň v priebehu výstavy sú premietané videosnímky, ktoré boli v uplynulých rokoch prezentované na Medzinárodnom festivale potápačských filmov vo Vysokých Tatrách.
Autor výstavy Peter Ferdinandy, pôvodom z Revúcej, pôsobí už niekoľko desiatok rokov ako inštruktor potápania s tromi hviezdami C.M.A.S.- vo Zväze potápačov Slovenska, kde sa v rámci východného Slovenska podieľa na výcviku potápačov. Patrí medzi inštruktorov s najvyššou potápačskou kvalifikáciou na Slovensku. Posledné roky pôsobí ako vedúci Potápačského centra ZPS – Vega Lubeník.
Vstupné na výstavu: dospelí: 1 € / študenti, dôchodcovia: 0,50 €

 

03.07.2015, vernisáž o 17.00 30.09.2015 MAGICKÉ KÚZLO FARBY
Anton Jasusch 1882 – 1965

Jeho tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy moderného umenia 20. storočia na Slovensku a je hodnotená ako významná súčasť slovenského výtvarného umenia, s vrcholom v medzivojnovom období, kde ho kunsthistorici radia k najvýznamnejším predstaviteľom „košickej moderny“ či „východoslovenskej avantgardy“. Už v začiatkoch svojej tvorby, sa odpútal od súvekého benczúrovského akademizmu budapeštianskej akadémie. Vo svojej maľbe spájal prvky expresionizmu, impresionizmu a secesie, vytváral si vlastný expresívny spôsob podania svojich vízií, z pohľadu zvoleného motívu i maliarskeho spracovania. Počas prvej svetovej vojny nevyužil výhody svojho nadania ako niektorí iní umelci, ako Halász-Hradil alebo Lengyel-Reinfuss, a neplnil pomerne bezpečnú funkciu bojového spravodajcu, ale priamo v bojových líniách zažíval hrôzy vojny. Symbolika vzniku a zániku, života a smrti, určite inšpirovaná touto kataklizmou a v hrozbe novej, je hlavnou témou Jasuschovho expresionizmu z prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia – najvýznamnejšieho tvorivého obdobia jeho života. Druhý vrchol tvorivého obdobia zažíval Anton Jasusch aj v kontroverzných prelomových rokoch 1958 – 1962, po súbornej výstave v Košiciach v roku 1958.
Vstupné na výstavu: dospelí 1 €, deti, študenti, dôchodcovia 0,50 €
Plagát k výstave (PDF)

 

     

Hviezdoslavova č. 3

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
     
KLUBY a iné pozvánky:  

 

Východoslovenské múzeum Cesta do hlbín Zeme Zašifrované múzeum

     

výstavné priestory Hrnčiarska č. 7.- Katová bašta - Galéria bašta / Hrnčiarska 11 - Dom remesiel

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
29.04.2015 30.08.2015 ŠUSTER, DRŽ SA SVOJHO KOPYTA!
Z histórie obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach

ŠUSTER, DRŽ SA SVOJHO KOPYTA!Výstava Šuster drž sa svojho kopyta v Otvorenej zóne 7 – v Dome remesiel prezentuje históriu obuvníckeho a čižmárskeho remesla v Košiciach od stredoveku až po jeho tradície v 20.storočí.
Činnosť obuvníkov v Košiciach je doložená od l4. storočia. Výsadná listina so stanovami ich cechu pochádza z roku 1480. Obuvníckych majstrov chránila pred fušermi a cudzími majstrami, ktorí mali zakázané predávať výrobky na týždenných trhoch. Archeologické nálezy pochádzajúce zo l4. - l5. storočia dokladajú širokú škálu výrobkov koženej obuvi, ktorú obuvníci (ševci, šustri) šili pomocou šidla. Koncom l8. storočia sa rozlišovali obyčajní (uhorskí) a nemeckí obuvníci. Nemeckí obuvníci vyrábali topánky a pantofle, uhorskí obuvníci kože na bačkory, podrážky na čižmy a venovali sa tiež oprave obuvi. Symbolmi obuvníckych majstrov boli topánka a nože na vyrezávanie a opracovávanie kože.
Čižmy s ostrohami vyrábali majstri čižmári. Pôvodnú technológiu prišívania podošiev čižiem ihlami nahradilo v l9.storočí podbíjanie podošiev drevenými kolkami. Čižmári v Košiciach mali potvrdené svoje stanovy v roku 1598. Vlastné artikuly mali od roku 1759 aj čižmárski tovariši. V 19.storočí patrili čižmári k najpočetnejšej skupine remeselníkov v meste. K roku 1828 tu pracovalo až 60 čižmárskych majstrov a 38 tovarišov. Čižmárski tovariši vandrovali najčastejšie do Miškovca a Budapešti. Znakom čižmárskych majstrov bola čižma s ostrohou.
Výstava priblíži bohatý materiál cechov obuvníkov i čižmárov - listiny, zvolávacie tabuľky, pečatidlá cechov a cechových majstrov. Nebudú v nej chýbať ani ukážky najstaršej košickej obuvi z konca 14. storočia a zvyšky čižmy z l5. storočia. Pozornosť návštevníkov zaiste vzbudí kožená vojenská čižma zo l7. storočia i ukážky topánok a čižiem z l9. až 20. storočia. Patričnú časť výstavy bude tvoriť nástrojové vybavenie obuvníckej dielne z prvej tretiny 20. storočia s charakteristickými obuvníckymi nástrojmi - šidlami a kladivkami a tiež drevenými kopytami na obuv a čižmy.

 

09.07.2015 13.09.2015 JASKYNE DRAKOV

Pozvánka na výstavu (PDF)
Výstava z dielne Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva venovaná fenoménu draka a jeho výskytu a úlohe v náboženstve, mytológii v ľudových rozprávkach a v dielach učencov. Draky mali podobu prevažne plazov, čo ich spája so zemou a ukrývali sa najmä v jaskyniach. Ďalšia časť výstavy je venovaná archeologickým nálezom v jaskyniach.
Draky sú mýtické tvory, ktoré sa vyskytujú v rozprávkach, legendách či povestiach väčšiny národov Európy a Ázie už od najstarších dôb. Kým v Európe predstavujú zlo,
nešťastie a útrapy, vo východnej Ázií (najmä v Číne a Japonsku) sú symbolom šťastia, úrodnosti a plodnosti. No viera v draky ako skutočné tvory nebola vlastná len prostým ľuďom. Ako samostatný živočíšny druh ich vyčleňovali viacerí významní prírodovedci v stredoveku i novoveku. V učebných spisoch sú vykresľované „skutočne žijúce“ dračie obludy, ktoré vypchaté často zdobili zbierky zaujímavosti šľachticov alebo cirkevných hodnostárov. Údajné dračie pozostatky sa používali pri liečení rôznych neduhov a chorôb Až v 18. a 19. storočí sa začali objavovať názory, že kosti obrovských tvorov, ktoré boli nachádzané v mnohých jaskyniach Európy, nepatrili bájnym drakom ale jaskynným medveďom, vymretým pred mnohými tisícmi rokov.
Početné pozostatky týchto obrovských cicavcov sa nachádzajú i v slovenských jaskyniach a ich objavovanie oddávna podporovalo predstavy ľudí o krvilačných a tajomných drakoch, žijúcich v týchto podzemných priestoroch.
Výstava je rozdelená na 3 časti. Prvá je venovaná fenoménu draka, jeho výskytu a úlohe v náboženstve a mytológií, ale i v ľudových rozprávkach a povestiach. V ďalšej časti sú prezentované názory učencov na draka ako skutočné zviera a postupný vývoj vedeckých názorov. Posledná časť sa týka jaskynného medveďa, ktorého pozostatky z jaskýň oddávna podporovali predstavy ľudí o žijúcich drakoch.

 

     

Miklušova väznica

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!