Ľubovnianske múzeum - hrad Stará Ľubovňa
* Lubovna Museum - Castle Stara Lubovna
... aktuálne výstavy a podujatia ...
Kontaktné údaje
Ľubovniansky hrad
Zámocká 20, 064 01
Stará Ľubovňa
Tel.: +421 52 432 24 22, +421 52 432 23 02
Fax: +421 52 432 23 02
E-mail: muzeum@slnet.sk,
hradlubovna@slnet.sk
Www: www.muzeumsl.sk
Ubytovanie v Starej
Ľubovni / Accommodation in Stara
Lubovna
Otváracie hodiny
apríl/April: Ut-Ne 10.00 - 16.00, posledný vstup o 15.30
máj - september: Po-Ne 9.00 - 18.00, posledný vstup o 17.00
október - marec: Ut-Ne 10.00 - 15.00, posledný vstup o 14.00
Možnosti vstupu, vstupné
Hrad Ľubovňa:
Dospelí: 5 €
Deti, študenti VŠ:
2,50 €
Seniori:
3,50 €
RODINNÁ VSTUPENKA /2 rodičia + min. 1 dieťa (max. 4) do 15 rokov/: 10 €
Foto / Kamera: bezplatne
Národopisná expozícia v prírode - skanzen:
Dospelí: 2 €
Deti, študenti VŠ: 1 €
Seniori: 1,5 €
RODINNÁ VSTUPENKA /2 rodičia + min. 1 dieťa (max. 4) do 15 rokov/: 4,5 €
Foto / Kamera: bezplatne
Spoločná vstupenka : Národopisná expozícia v prírode -
skanzen + hrad Ľubovňa:
Dospelí: 6 €
Deti, študenti VŠ: 3 €
Seniori: 4,50 €
RODINNÁ VSTUPENKA /2 rodičia + min. 1 dieťa (max. 4) do 15 rokov/: 12,50 €
Foto / Kamera: bezplatne
História-popis
Ľubovnianske
múzeum (predtým Okresné vlastivedné múzeum) bolo založené v roku 1956. Najskôr sídlilo v Provinčnom
dome na námestí sv. Mikuláša a od roku 1966 je jeho sídlom hrad Ľubovňa. Múzeum od svojho vzniku
zhromažďuje historické, etnografické, umelecké a prírodovedecké zbierky. Zameriava sa na oblasť
Starej Ľubovne.
Hrad Ľubovňa
Na severnom Spiši sa nad údolím rieky Poprad týči hrad Ľubovňa s bohatou históriou i zaujímavou
architektúrou. Medzi hradmi na Slovensku mu prináleží unikátne miest
o. I keď pôvodne slúžil ako
strážca severnej hranice Uhorska, počas 360 rokov bol sídlom správcov zálohovaného územia časti
Spiša Poľsku. Najväčšmi sa preslávil početnými kráľovskými návštevami a šesť rokov tu boli uschované
i poľské korunovačné klenoty. Výraznými prestavbami v 16. a 17.storočí sa zmenil na veľkú renesančnú
pevnosť. Prekrásna aleja v podhradí a blízky skanzen s hodnotným dreveným kostolom iba dotvárajú
osobitnú atmosféru hradu Ľubovňa.
VEĽKÁ FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ HRADU A SKANZENU
Expozície
Dejiny hradu - expozícia prezentuje základné udalosti vývoja hradu až po posledných majiteľov.
Expozícia dejín poľského zálohu - približuje históriu rokov 1412 - 1772, keď bol hrad spolu s ďalšími 16 mestami zálohovaný v Poľsku.
Expozícia remesiel - sa zameriava na remeslá z podhradia.
Expozícia dobového bývania - prezentuje nábytok z konca 19.-teho a začiatku 20.-teho storočia.
Poľské korunovačné klenoty na Hrade Ľubovňa 1655 – 1661
Píše sa rok 1320 a nástupca poľského kráľovského trónu Vladislav I.
Lokietko dáva na svoju korunováciu vyrobiť nové poľské korunovačné klenoty:
korunovačnú korunu (Corona Privilegiata), korunovačné žezlo a korunovačné
jablko. Korunovačné klenoty vyrobené Vladislavom I. Lokietkom boli používané
na oficiálnu kráľovskú korunováciu, a to až do roku 1764, kedy bol nimi
korunovaný posledný poľský kráľ Stanislav August Poniatovský. Vladislav I.
Lokietko sa pri svojej korunovácii odvolával na prvého poľského kráľa
Boleslava Chrabrého, a preto korunovačná koruna nesie až do dnešných čias
názov „koruna Boleslava Chrabrého“.
Jednou z najvýznamnejších udalostí v 700-ročnej histórii hradu Ľubovňa bolo
ukrytie poľských korunovačných klenotov na hrade v rokoch 1655 – 1661. Hrad
Ľubovňa bol v tomto období súčasťou poľského kráľovstva ako tzv. spišský
záloh (1412 – 1772). Korunovačné klenoty a celý kráľovský poklad boli na
hrad prevezené po napadnutí poľského kráľovstva Švédmi v roku 1655.
Celý
kráľovský poklad bol ukrytý v útrobách hradu Ľubovňa do roku 1661, kedy bol
prevezený späť na kráľovský hrad Wawel v Krakove.
V roku 1656 navštívil hrad Ľubovňa samotný kráľ Ján Kazimír. Detailný popis
príchodu kráľa na hrad Ľubovňa poeticky opisuje vo svojom svetovom
bestselleri „Potopa“ Henrich Sienkiewicz.
Vystavené korunovačné klenoty v Kaplnke sv. Michala na hrade Ľubovňa boli
vyrobené v roku 2010 reštaurátorom Józefom Walczykom. Dôveryhodným podkladom
na výrobu faksimile sa stali archívne materiály z 18. storočia, ktoré sa
zachovali v podobe nákresov od Jána Kryštofa Wernera a v podobe kolekcie 22
portrétov poľských kráľov od Marcella Bacciarelliho.
Národopisná
expozícia v prírode (skanzen) - bola sprístupnená v roku 1984 v podhradí a dokumentuje vývoj
ľudového staviteľstva v oblasti Starej Ľubovne.
Najvýznamnejšou stavbou expozície je drevený kostolík východného obradu z Matysovej z 18. storočia.
VEĽKÁ FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ HRADU A SKANZENU
Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!



