Mapa:

www.velkymeder.sk

Presné údaje o založení mesta neexistujú, ale miesto bolo obývané už v období sťahovania národov a podľa povesti mesto dostalo pomenovanie od Arpádovho vojvodcu Megera, ktorý sa so svojimi ľuďmi usadil na dnešnom Žitnom ostrove. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1268, od kráľa Bélu IV. a to v listine, podľa ktorej je spomenuté ako majetok komárňanského hradného komitátu pod názvom Villa Meger.
V roku 1421 kráľ Žigmund vymenil Veľký Meder so Štefanom a Jánom Kanozsaym za iný majetok ale v roku 1460 znovu sa stáva majetkom komárňanského panstva. Písomné dokumenty potvrdzujú, že Veľký Meder mestské privilégiá dostalo 15. decembra 1466 od kráľa Matiaša Hunyadyho zvaného Corvin. Podľa týchto privilégií mesto dostalo právo na usporiadanie troch jarmokov v roku a výkon trestného práva.
Od ďalšieho kráľa Mateja II. dostalo privilégium vo forme oslobodenia obyvateľov od mýta a poplatkov. Mesto bolo postihnuté aj vpádom Turkov. V roku 1702 vypukol požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Vyhorela radnica a bolo zničených veľa vzácnych historických dokumentov. V roku 1710 v meste pustošil mor a v roku 1831 cholera.
V období maďarského národnooslobodzovacieho boja bolo mesto oslabené zásobovaním vojsk a na jeseň roku 1849 opäť vypukla cholera.
Koncom minulého a začiatkom 20. storočia bolo založených niekoľko cechov. Najznámejší bol cech tkáčsky. V roku 1920 fungovala tu aj tlačiareň.

According to legend the name of the settlement (Magor, Megere, Megyer) spring from the Arpadian Captain Meger who had settled down with his people in Žitný island (Csallóköz). The marshy area and canals was safe range for local people.
The first reference to the town was written by the king Béla IV. (Grand Thesis, Nagy Diploma)and it dates back to 1268. At that time, the town was called VILLA MEGER. The first written mention to name the owner of town is comes Parabuch, who the part of his properties gives to his son Izsopovi (the name of the settlement IŽOP).
In the year 1421 the king Žigmund had exchanged his properties for another property with Kanozsay, but in the year 1460 due to assistance of King Mátyás Hunyady Veľký Meder had become again the property of the Komárno country.
15th of December 1466 King Mátyás (Corvinus) awarded Veľký Meder municipal privileges.
According to these privileges the town had achieved urban right, right to organise market (3 markets yearly) and right to collect taxes. Nowadays, several monuments and statues document all the above-mentioned historical facts of this town.
In year 1592 Veľký Meder had 70 households. In 16 and 17 century the town was suffering because of invasion of Turks.
In the year 1702 fire broke out which destroyed almost entrie town.
In year 1828 Veľký Meder had 205 households and 1723 inhabitants. 180 soilgers went to fight in the 1848 war of independence.
At the end of the 19th century and at the beginning of the 20th centuries were founded several guilds (weawing guilds). At the beginning of the 20th century exsisted here a printer machine.
In the town between 1914 and 1918 were refugee camp.Common grave is exsisting in memory of horrors of the First Word War.
Monument for victim of the Word War II was unveiled in the year 1991 at the Heroes place.
From 1948 to 1990 the town were renamed for Čalovo, which were till to 1960 disctrict centre.
Since the seventies of the last century, the town has gradually became famous not only at home, but also abroad.

Padlým hrdinom v 2. svetovej vojne bol postavený vyrezávaný stĺp a v roku 1991 vysvätený. V roku 1992 bola vysvätená socha Bélu Bartóka, v roku 1996 pamätník na počesť 530. výročia udelenia privilégií kráľom Matejom o povýšení Megyera na mesto a pamätný stľp deportovaných a presídlencov v rokoch 1946-1948. Pri vchode termálneho kúpaliska bola v roku 1997 odhalená socha Mateja Corvina.

Rímskokatolícky kostol bol postavený na mieste menšieho starého kamenného kostola s vežou, ktorý bol zbúraný pre zlý neopraviteľný stav. Základný kameň nového kostola položili v roku 1899 a o rok 28. októbra 1900 ho už aj vysvätili. Podľa pôvodného plánu mal byť postavený v neorománskom slohu, ale stavitelia pre zníženie stavebných nákladov od toho poriadne odbočili.
Malý zvon pochádzajúci zo starého kostola možno považovať za relikvie. Vyliali ho v 18. storočí a vysvätili na počesť sv. Jána. Organ bol vyhotovený v roku 1911. Nové z dreva vyrezávané sochy znázorňujúce sv. kráľov sú výtvorom Györgya Lipcseiho. Pozoruhodné sú aj sklené mozaiky okien znázorňujúce svätých.

Kalvínsky kostol bol prvým kostolom postaveným náboženskou obcou reformovanej cirkvi. Na základe obdržovaného práva z roku 1783 mať duchovného a postaviť kostol bez veže, už v roku 1784 položili základný kameň nového kostola. Na Vianoce r. 1785 nový kostol aj odovzdali do užívania. R. 1801 pristavali k nemu kostolnú vežu. Vežové hodiny boli vyhotovené r. 1838 a v tej dobe patrili medzi najmodernejšie. Zvony, ktoré sú vekom zhodné s naším storočím, boli odliate v Trnave a sú známe pekným súzvukom.

Synagóga. Znížený počet osôb náboženskej obce izraelitov nebol schopný už udržiavať svoj kostol. V 50-tych rokoch pri výstave mesta bola synagóga zbúraná.