Mapa:

www.mestotlmace.sk

Archeologickými nálezmi bolo preukázané osídlenie lokality mesta už v mladšej dobe kamennej, t.j. asi 2000 r. pred Kristom. Z tohoto obdobia pochádza sídlisko s kanelovanou keramikou, halštatské pohrebisko podolskej kultúry a laténske sídlisko. Strategický význam územia Slovenskej brány neupadol ani v nasledujúcej dobe bronzovej (2000 – 700 r. pred Kristom) a železnej (700 – 0 r. pred Kristom). Poukazujú na to novovzniknuté opevnené osady či veľké hradiská na ľavom brehu Hrona (hradisko Kusá hora a Krivín). Agrárne zázemie týchto hradísk tvorili nížinné neopevnené osady. Ich obyvatelia sa v neskorej dobe bronzovej zaoberali popri poľnohospodárstve, love a rybolove aj výrobou bronzových predmetov. Ani v dobe rímskej (0 – 400 r. po narodení Krista) význam oblasti neupadol. Prítomnosť rímskych légií v oblasti Slovenskej brány možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať so stopami po rímsklej ceste, ktorá bola zistená na pravom brehu Hrona medzi Tlmačami a Kozárovcami. V podobe dvoch násypov tiahnúcich sa v dĺžke cca 500 m, v smere sever – juh, ju bolo možné sledovať ešte v roku 1952.
Oblasť Slovenskej brány bola najvýraznejšie osídlená najmä v období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) a v období začleňovania územia Slovenska do Uhorského štátu (10. stor.). Popri hrobových nálezoch svedčia o tom nížinné sídliská a najmä hradiská. Vzácny je nález strategického slovanského hradiska z 9. storočia Festunok resp. Hrádze na strmom skalisku nad mostom v Tlmačoch, hradisko Grác (Pipíška) v Malých Kozmálovciach a Krivín (Pevná skala) v Rybníku.
Najstaršia písomná správa o Tlmačoch je zapísaná v zakladacej listine svätobeňadického opátstva z roku 1075, kde uhorský panovník Gejza vymenúva majetky, darované benediktínskemu kláštoru. Medzi nimi uvádza i „...villa piscatorum super ripam Gran, nomine Talmach...“ čo znamená „...rybárska osada nad riekou Hron, menom Tlmače...“. Z uvedeného vyplýva, že táto osada rybárov a prievozníkov tu bola už pred založením opátstva. Listiny z 13. storčia uvádzajú názov obce „Tholomach“. V Sborníku Fr. Pestyho sa o pôvode názvu obce uvádza, že vznikla z nasledujúcej príhody: ktosi sa opýtal pastiera, ako sa menuje osada pri Hrone. Ten odpovedal: „Neviem, čo hovoríte.“- „Škoda, že tu nie je tlmočník – tolmács“. Jazykovedci usudzujú, že názov obce Tlmače mohol vzniknúť zo slova tlmočník, pretože v stredoveku bolo zvykom dávať osadám názvy podľa zamestnania ich obyvateľov (prievozníctvo, poskytovanie informácií cestujúcim, tlmočenie).
Obdobie prvých storočí existencie uhorského štátu a vpád Tatárov v roku 1241 je v našom okolí zahalený rúškom tajomstva. Koncom 13. storočia sa majiteľom osady stal odbojný šľachtic Matúš Čák Trenčiansky a po ňom zeman Peter, syn rytiera Bees.
Po dlhoročných sporoch obec spustošili hrabiví Forgáčovci. Po sporoch zemepánov obec spustla (1425), takže sa Tlmače objavujú pod názvom „piédium Kistolmach“ ako pustatina. Keď sa levického hradného panstva zmocnili Levickovci, pokúsili sa roku 1489 zaujať tlmačský majetok, z čoho vznikol dlhotrvajúci majetkový spor. Na základe priateľskej dohody ponechal Ján Čech z Levíc Tlmače hronskobeňadickému kláštoru. Roku 1565 obec prešla do správy ostrihomskej kapitoly, keď sa benediktíni z Hronského Beňadika odsťahovali a kláštor bol prebudovaný na protitureckú pevnosť.
6.apríla 1647 sa Turci pod vedením ostrihomského bega prepravili pri Tlmačoch cez Hron a zaútočili na Kozárovce, ktoré úplne spustošili a zapálili. 20.apríla 1618 si Turci na základe viedenskej mierovej zmluvy podmanili celý rad obcí v okolí Levíc, medzi nimi aj Tlmače.
9.mája 1664 sa pri Tlmačoch cez most vybudovaný cisárskymi vojskami prepravila cez Hron desaťtisícová armáda cisárskeho generála de Souches, ktorá 14.júna porazila Turkov a oslobodila Levice.
19.júla 1664 v priestore medzi Tlmačmi a Levicami sa odohrala pamätná bitka medzi cisárskymi vojskami a Turkami, v ktorej zahynul hrdina protitureckých vojen, kapitán Levického hradu Štefan Koháry. Pochovaný je v Svätobeňadickom kostole. V chotári obce sa 2.mája 1709 stretli v boji kurucké a lubenské vojská.
Súpis z roku 1763 hovorí o existencii mlynu v obci. Z roku 1774 sa zachoval najstarší prameň erbu Tlmáč na písomnosti so symbolmi: lemeš a čerieslo.

Mesto Tlmače tvorí pôvodná obec Tlmače na ľavom brehu Hrona a sídlisko Lipník na pravom brehu Hrona.
Tlmače patrili od svojho vzniku až do roku 1922 do Tekovskej (Boršskej) župy a k slúžnovskému úradu v Leviciach. Po zrušení historických uhorských žúp patrili od roku 1923 do roku 1928 ako obec levického okresu do XVIII. – Zvolenskej župy. Za Slovenského štátu patrili Tlmače do Pohronskej župy. V rokoch 1929-1938 podliehali Okresnému úradu (ďalej OÚ) v Leviciach. Po viedenskej arbitráži patrili k OÚ v Pukanci, kam sa dočasne presťahovalo sídlo okresu z Levíc. Počas II. svetovej vojny boli Tlmače pričlenené k OÚ v Zlatých Moravciach, po oslobodení v roku 1945 znovu patria do Levického okresu, ktorý bol v roku 1949 pričlenený do Nitrianskeho kraja. V súlade so zákonom SNR č. 13/1970 Zb. o územnom členení SSR rozhodlo Plénum ONV v Leviciach o zlúčení obcí Tlmače, Veľké Kozmálovce a Malé Kozmálovce do jednej politickej obce – Tlmače.
S účinnosťou od 1.1.1986 boli Tlmače vyhlásené za mesto. Na základe výsledkov hlasovania obyvateľov časti Malé Kozmálovce, z 10.6.1994 a obyvateľov časti Veľké Kozmálovce, dňa 10.7.1994, došlo k ich odčleneniu od mesta Tlmače a dodnes sú samostatné samosprávne obce.

Archaeological findings proved the city location settlement as early as in the younger Stone Age, i.e., approx. 2000 years BC. This period is represented by settlement with cannel ceramics, Hallstatt necropolis of the Podolian culture and La TPne settlements. Strategic importance of the Slovak gate region has neither decreased in the following Bronze (2000 – 700 BC) and Iron (700 – 0 BC) Ages. This fact is supported by new established fortified settlements or large hill-forts on the left bank of the river Hron (hill-forts Kusá hora and Krivín). These hill-forts were supported by agrarian background in lowland unfortified settlements. In the late Bronze Age, population of these settlements dealt with agriculture, hunting and fishing, but also with production of bronze objects. The region kept its significance even in the Rome period (0 – 400 AD). Presence of the Roman legions in the Slovak gate region can be highly probably connected with traces of the Roman way found on the right bank of the river Hron between Tlmače and Kozárovce. This road could be still observed in 1952 in form of two embankments running north – south for approx. 500m.
The Slovak gate region was well settled namely in the Great Moravian Empire period (Veľkomoravská ríša) (9th century) and during the period of Slovakia incorporation into the Hungarian state (10th century). This is witnessed not only by unfolded graves, but also by lowland settlements and namely hill-forts. Precious findings include strategic Slavic hill-fort of the 9th century Festunok or Hrádza on the steep rock above the bridge in Tlmače, hill-fort Grác (Pipiška) in Malé Kozmálovce and Krivín (Solid rock) in Rybník.
The oldest written report of Tlmače is in the foundation deed of the Saint Benedict abbey of 1075, containing lands donated by the Hungarian ruler Gejza to the Benedictine monastery. It contains, inter alia … “villa piscantorum super ripam Gran, nominee Talmach…” which means “-… fishing settlement above the river Hron called Tlmače…”. Documents of the 13th century also contain the village name “Tholomach”. With regard to the origin of the village name, the following story is given in the Miscellany of Frantisek Pesty: “Someone asked the shepherd about the name of the settlement at Hron. The shepherd answered: “I don’t know what you are talking about.” “It's a pity there is no interpreter – tolmács – around”. Linguists assume that the name of the village Tlmače could be derived from the work “interpreter” (“tlmočník”), as in the Middle Age the settlements and villages were usually named after employment of their inhabitants (ferrying, provision of information to travelers, interpretation).
Period of the first centuries of the Hungarian state existence and incursion of the Tartars in year 1241 to our neighborhood is wrapped in the veil of mystery. By the end of the 13th century, the settlement became property of rebellious aristocrat Matúš Čák Trenčiansky and later of Yeoman Peter, son of the knight Bees.
After long lasting conflicts, the village was devastated by hoarders Forgatschs (Forgáčovci). The village ran wild after yeomen conflicts (1425), and Tlmače are marked as “pledium Kistolmach”, i.e., wasteland.
When the Levice castle was seized by the Levicki´s, they also tried to seize the Tlmače property, which resulted in long lasting property conflict. Based on the friendly agreement, Jan Čech of Levice ceded Tlmače to the Hronský Beňadik monastery. In 1565, the village was transferred to administration of the Esztergom chapter as the Benedictines moved away from Hronský Beňadik and the monastery was changed to an anti-Turkish fortress.
On 6 April 1647, the Turks under the leadership of the Esztergom bey crossed the river Hron at Tlmače and attacked Kozárovce, which was completely devastated and burnt out. On 20 April 1618 the Turks conquered many villages around Levice, including Tlmače, based on a peace treaty.
On 9 May 1664, a 10-thousand men army led by imperial colonel de Souches, crossed the river Hron at Tlmače via a bridge constructed by imperial soldiers. The army defeated the Turks on 14 June and liberated Levice.
Memorial battle was fought between the imperial army and Turks on 19 July 1994 between Tlmače and Levice. This battle brought death to hero of anti-Turkish wars, captain of the Levice castle, Stefan Koháry. He is buried in the Beňadik church. The Kurucz and Lubenich armies met in battle in the village region on 2 May 1709.
List of 1763 mentions a mill in the village. The oldest preserved crest source of Tlmače comes from year 1774 on a written document with symbols: share and vomer.
Tlmače were declared a city with effect from 1 January 1986.
Based on results of votes of population living in part Malé Kozmálovce on 10 June 1994 and Veľké Kozmálovce on 10 July 1994, these parts were separated from the city of Tlmače.