Bratislavský hrad
* Bratislava Castle

Mapa:

Bratislavský hrad/Bratislava Castle, Bratislava
Tel./Phone: +421 2 59 34 16 26
Fax: +421 2
E-mail:
Www: www.snm.sk, www.bratislava-hrad.sk
Ubytovanie v Bratislave / Accommodation in Bratislava

Hradný palác a nádvorie Bratislavského hradu sú z dôvodu rekonštrukcie pre verejnosť uzatvorené.

On the score of reconstruction Bratislava castle expositions are closed.

Na skalnom výbežku Malých Karpát, nad riekou Dunaj sa týči majestátny hrad, ktorý výrazne dotvára panorámu hlavného mesta Slovenska. Mohutná obdlžniková bloková stavba so štyrmi nárožnými vežami stojí na strategickom mieste osídlenom už v dobe keltskej a veľkomoravskej. V 9. storočí v miestach dnešného hradného areálu stála palácová stavba a bazilika. Architektúru hradu najviac poznačili dostavby a prestavby v období gotiky, renesancie a počas panovania Márie Terézie. Od polovice 16. storočia, kedy sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka, konali sa tu zasadnutia Uhorského snemu a v korunovačnej veži boli uložené korunovačné klenoty uhorských král'ov. Po presťahovaní kráľovského dvora do Viedne bol na hrade Generálny seminár, kde študovali mnohí významní vzdelanci tej doby. Neskôr hrad dostalo vojsko a v roku 1811 vyhorel. Rekonštrukcia sa uskutočnila až v šesťdesiatych rokoch tohoto storočia.
Hrad s areálom bol vyhlásený v roku 1961 za Národnú kultúrnu pamiatku.

This majestic castle stands on a rocky outcrop which forms part of the Malé Karpaty mountains above the Danube river and is an outstanding feature of the capital Bratislava. The massive rectangular building with four corner towers stands in a strategic place which was inhibited during Celtic times and in the time of Greater Moravia. In the 9th century there was a palace and a basilica in the place of the present castle. The architecture of the castle is characterized by the reconstructions and extensions made during the Gothic and Renaissance period as well as during the rule of Maria Theresia. In the middle of the 16th century, Bratislava became the coronation city of Greater Hungary for 200 years and the castle became the king's residence. The sessions of the Hungarian Parlament took place there and the coronation jewels of the Hungarians kings were deposited in the coronation tower. After moving the royal court to Vienna the castle became a General Seminary, i.e. an educational institution, where many outstanding scholars of that time studied. Later the castle was used by the army and it burned down in 1811. Its reconstruction took place in the sixties of this century.
The Bratislava Castle is the National cultural monument.

FOTOGALÉRIA HRADU /* PHOTO-GALLERY OF CASTLE

VEĽKÁ FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ /* BIG PHOTO-GALLERY FROM EXHIBITIONS

Fotogaléria/Photogallery:

Tieto unikátne fotografie vznikli fotografovaním z leteckého modelu a uvádzame ich s dovolením autora - pána Jiřího Pištěka. Viac podrobností nájdete na www.volny.cz/leteckafotografie/.

V súčasnosti sú na hrade expozície Slovenského národného múzea (Historického múzea a Hudobného múzea) a reprezentačné priestory prezidenta a parlamentu Slovenskej republiky.

The Castle now houses exhibitions from the Slovak National Museum (Historical Museum and Music Museum), as well as the reception rooms of the president and parlament of the Slovak republic.

20.07.2010 - 25.08.2010 Výstava sochára Alojza Drahoša v Bratislave
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne v spolupráci s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky pripravili individuálnu prezentáciu sochárskych diel Alojza Drahoša s názvom Hľadanie tvaru III. Výstava v autorskej koncepcii Aleny Hejlovej je prístupná v reprezentatívnych priestoroch výstavnej siene na Západnej terase Bratislavského hradu do 25. augusta 2010.
Tvorba sochára Alojza Drahoša ukazuje vnútornú jednotu jeho tvorivého zámeru, podmieneného silným citovým založením, talentom a názorovou vyrovnanosťou, ktoré mu pomáhajú vidieť a vyjadrovať zmyslovú bohatosť života. Jeho dielo je určované krivkovými objemami, zahŕňajúce v sebe pohyb ako do hĺbky, tak z hĺbky. K tradičným polohám sochárovej tvorby neskoršie pristupuje imaginatívna sila nekonvenčného vyjadrenia, v ktorej sa dostávajú do popredia prvky suverénnej improvizácie. Majstrovu pozornosť roznecuje námetovo večný motív sochárskeho umenia, motív figúry, ktorá prechádza postupným procesom programovej štylizácie, zovšeobecnenia, deformácie. Figúra je často prezentovaná ako zobrazenie ženy.
Pre tvorbu Alojza Drahoša je príznačné, že sa neuberá len úzko vymedzeným smerom. Ponecháva si otvorené viaceré nastúpené cesty. Už na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave zásluhou rezbárskeho školenia profesora Ľudovíta Korkoša učarovalo Drahošovi drevo. Lákalo ho vnútorným usporiadaním, mäkkosťou línií a tvarov. Bolo príjemné na dotyk a prácu.
Záľubu s pozoruhodnou rovinou klasickej sochárskej práce našiel v kameni. Modelačné opájanie sa chvejivým tvarom, vyrastajúcim pod dotykmi prstov v mäkkej hline alebo vosku, ktoré uplatnil v tvorbe drobných skíc a plastík, vystriedalo pevnejšie definovanie tvarov v tvrdom materiáli. Rukopisné stopy tu autor potlačil na minimum v prospech čistého z bloku vymedzeného tvaru. Srdcu najbližšiu formu uplatnenia však našiel pravdepodobne v bronzoch, v drobných plastikách, reliéfoch, plaketách.
Alojz Drahoš je absolventom sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Kulicha, ktorý jeho záujem nasmeroval k otázkam modelačného tvorivého postupu voľnej sochy i k otázkam štrukturálnej reliéfnej skladby. Možno aj svojmu profesorovi vďačí za dokonalú profesionalitu v sochárskom odbore, aj za bravúrne zvládnutie redukcie trojrozmerného objemu.
Umelecký profil Alojza Drahoša by nebol úplný, keby sme sa nezmienili o jeho pedagogickej činnosti. Úprimnosť a hĺbavosť, rovnako ako zmysel pre neustále umelecké hľadačstvo, to sú vlastnosti, ktorými ako učiteľ pôsobí na svojich študentov na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Už niekoľko rokov v nich prebúdza lásku k zmysluplnému životu, pestuje v nich ctižiadosť zúročiť svoj tvorivý potenciál a podieľať sa vlastným dielom na umeleckom obraze doby.