Východoslovenská galéria Košice
* East - Slovakian Gallery Kosice

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Hlavná 27, 040 01 Košice
Expozícia: Alžbetina ul. 22, Košice

Tel.: +421 55 681 75 21, +421 55 681 75 11
E-mail: vsg@vsg.sk
Www: www.vsg.sk

 

Otváracie hodiny

 

Hlavná 27:     Ut-Ne 10.00 - 18.00
Alžbetina 22: Ut-Ne 10.00 - 18.00

 

História-popis

Východoslovenská galériaVýchodoslovenská galériaVýchodoslovenská galéria vznikla v roku 1951 ako prvá regionálna galéria na Slovensku pod názvom Krajská galéria. Jej hlavným zberateľským programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne.
V súčasnosti eviduje galéria vyše 6 400 diel. Zbierkový fond, okrem reprezentatívnej zbierky umenia 19. a 20. stor. z východoslovenského regiónu, poskytuje aj prehl'ad o umení na Slovensku najmä v 20. stor.
Východoslovenská galériaSídlom galérie je od roku 1992 bývalý Župný dom. Je to budova postavená podľa projektov viedenského stavitel'a J.Langera v roku 1779 v barokovo-klasicistickom štýle. V r. 1888-1889 jej prednú čast' upravili, pribudovali dvorné krídla a prestavali zadný trakt. Uprostred priečelia je umiestnený plastický erb abovskej a turnianskej župy z roku 1558. Východoslovenská galériaNa poschodí prednej časti budovy je reprezentačná zasadacia sieň, tzv. historická sála. V jej iluzívnych arkádach sú namaľované erby bývalej abovskej a turnianskej župy i niektorých z ich miest a obcí. V tejto zasadacej sieni sa 5. apríla 1945 uskutočnilo prvé zasadnutie vlády Národného frontu Čechov a Slovákov a bol tu vyhlásený Košický vládny program.
V centre mesta, ned'aleko Dómu sv. Alžbety na Alžbetinej ulici, je umiestnená druhá budova galérie. Pôvodne barokový objekt zo začiatku 18. stor. bol na konci 19. stor. upravený v duchu pseudohistorického slohu. Projektantom týchto úprav bol akademický maliar J. Bencur.

 

Expozície

V súčasnosti Východoslovenská galéria sídli a realizuje svoje aktivity v dvoch objektoch - v budovách na Hlavnej 27 a Alžbetinej 22. Objekt na Alžbetinej 22 (vtedy Šrobárovej) zakúpila od rodiny Aranyossyovcov v roku 1975, ktorý po rekonštrukcii pre galerijné potreby bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1984 stálou expozíciou Košice vo výtvarnom umení.

 

Kalendárium

 

Hlavná 27:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
28.01.2016, vernisáž o 17.00 21.05.2016 Sochárky
Výber osobností česko-slovenského sochárstva

Kurátorka: Vladimíra Büngerová
Architektúra výstavy: Patrik Kovačovský
Grafický vizuál výstavy a katalógu: Boris Meluš
Vizuálny dizajn materiálov VSG: Richard Gravecz
Dramaturgia zvukových nahrávok: Barbora Jurinová a Magdaléna Kuchtová

Výstavný a publikačný projekt bude prezentovať výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych.
Reinštalácia výstavy v Košiciach bude inovovaná dielami zo zbierky Východoslovenskej galérie v Košiciach a plánuje predstaviť vo väčšom rozsahu autorky pochádzajúce z východoslovenského regiónu, alebo tie ktoré tu v minulosti pôsobili (Jolana Kirczová, Alina Ferdinandy, Erna Masarovičová, Mária Bartuszová). Prenos výstavy do košickej galérie a jej doplnenie má význam z viacerých aspektov – Košice boli v 20. storočí mimoriadne plodným a aktívnym sochárskym regiónom, rovnako aj zbierky galérie a múzeí v Košiciach obsahujú diela týchto umelkýň, čo dodá projektu nový charakter a predstaví návštevníkom tohto regiónu špecifickú „ženskú“ kapitolu z dejín výtvarného umenia v bývalom Československu.
Začiatky etablovania sa ženských autoriek v 30. rokoch 20. storočia súvisí s úžitkovým umením a s ambíciou tvoriť sochárske diela a presadiť sa v oblasti komorného sochárstva. Ich sochárska činnosť preto vychádza z úžitkového a dekoratívneho umenia a sochárstvu sa venovali len epizodicky. Napriek tomu ide o diela, ktoré si zasluhujú pozornosť a sú rovnocenným príspevkom i v komornej forme. Roky po druhej svetovej vojne a predovšetkým záver 50. rokov sú spojené s rozvojom umeleckého vzdelávania a tiež s monumentálnymi realizáciami vo verejnom priestore. Sochárky boli a sú výraznými individualitami, ktoré nachádzali svoj priestor mimo hlavných prúdov, neskrývajúc sa za dekoratívne hodnoty, v tom období v modernom umení chápané ako neprogresívne až dekadentné. Výskum v problematike vychádza zo zachovaných diel, z fotodokumentácie, orálnej histórie a z publikovaných materiálov.
Výstavu nemožno vnímať ako malé monografie vybraných autoriek, ale je skôr poukázaním na špecifiká ženského aspektu v sochárskom umení – drobná plastika (šperk, dekoratívne formy plastiky, záhradná plastika), na používaný materiál – keramika, ďalej na témy ako žena, matka, materstvo, plodnosť a tiež na špecifiká sochárskych techník. Okrem trojdimenzionálnych diel sochárskeho a úžitkového charakteru sú vystavené kresby, fotografie, koláže, grafiky, modely a iné dokumentácie sprostredkujúce fenomén sochárok v umení 20. storočia. Pre pochopenie sochárstva, prechádzajúceho v minulom a súčasnom storočí krízou, je výstavný projekt doplnením neznámych území a sústredením sa na diela a osobnosti, ktoré ostali mimo hlavnej hry.
Výstava je tematicky členená na viacero celkov: Žena – hlava – portrét, Sochárka a keramička, Od miniatúr po „monumentálky“, Žena – matka – rodina, „Železné“ dámy, Príroda = Žena. Súčasťou výstavy sú zvukové nahrávky textov z autentických dokumentov vybraných sochárok. Hovorené slovo dopĺňa atmosféru ich tvorby o životné príbehy, okolnosti a tvorivé uvažovanie. Texty boli dramaturgicky vyberané nie ako životopisné medailóny jednotlivých autoriek, ale tak, aby doplnili expozičný zámer a témy jednotlivých výstavných miestností. Vďaka civilným ženským hlasom nahliadneme do intímnych úvah, poézie i do odborných hodnotení. Vypovedajú o autorkách ako o osobnostiach, výtvarníčkach, ženách.
Úryvky: článok z dobovej tlače o (posmrtnej) výstave Jolany Kirczovej (1936); hodnotenie práce Julie Horovej slovami Ester Šimerovej (1946); zápisky Aliny Ferdinandyovej z nemocnice (1962, 1967); výber z osobnej korešpondencie Evy Kmentovej (1977, 1980) a spomienky na „smetiskové začiatky“ Věry Janouškovej (2006). Hlasy sochárkam prepožičali Helena Čertíková, Adriana Geričová, Anna Grusková a Paulína Böhmerová.

Zoznam vystavujúcich autoriek:
Alžbeta Čereyová (1906 – ?), Jolana Kirczová (1909 – 1936), Julie Horová-Kováčiková (1906 – 1978), Marie Bartoňková-Drábková (1908 – 1993), Dagmar Rosůlková (1909 – 1998), Věra Janoušková (1922 – 2010), Eugénia Lugsová (1923 – 2013), Alina Ferdinandy (1926 – 1974), Erna Masarovičová (1926 – 2008), Eva Kmentová (1928 – 1980), Jarmila Podzimková-Mráčková (1928 – 1981), Vlasta Prachatická (1929), Klára Pataki (1930), Anna Drobná (1931 – 2007), Mária Bartuszová (1936 – 1996) a Käthe Kollwitz (1867 – 1945)

K výstave vyšiel aj rovnomenný 160-stranový katalóg, ktorý obsahuje štúdiu kurátorky Vladimíry Büngerovej o česko-slovenských sochárkach, rozhovor s teoretičkou a historičkou umenia Ľubou Belohradskou a bohatú obrazovú dokumentáciu.

 

17.03.2016, vernisáž o 17.00 21.05.2016 Svetlana Fialová: Niekto o mne vie všetko

kurátor výstavy: Michal Štofa
Výstavný projekt košickej výtvarníčky Svetlany Fialovej Niekto o mne vie všetko predstavuje sériu kresieb realizovaných v období, ktoré začalo plánovaním návratu z Londýna späť do Košíc a pokračuje doteraz. Toto obdobie je charakterizované zmenou v kresebnom prejave Fialovej, upúšťaním od podrobného vykresľovania príbehov komponovaných do zložitých kompozícií. „Spletence“ jasne rozoznateľných rastlín a zvieracích či ľudských figúr „točiace sa vo víre životných okolností“ vystriedali figúry osamotene stojace v bielom poli, symbolicky doplnené o farebné gestá.
Fialovej záujem o rôznorodé informácie, spoločensko-kultúrne dianie, fikcie, bulvár a i., prúdiace vždy dostupným internetom a vplývajúce podvedome na človeka, rovnako okolnosti prinášané každodenným životom autorky (zmena miesta pôsobenia, následná strata tamojších blízkych priateľov alebo jednoducho odlúčenie a veľké vzdialenosti medzi centrami kultúry) ostali prítomné v jej práci. Akási forma denníkov, intímnych vizuálnych zápiskov je tu stále rozoznateľná. Ale vytratili sa „slová“ a vystriedali ich symboly. V kresbách Svetlany Fialovej začali dominovať monumentálne figúry ako solitéry nesúce hlavnú tému. Sú len letmo doplnené o vzďaľujúce sa malé figúry, ktoré tvoria vodiace symbolické nitky k dopovedaniu témy.
Svetlana Fialová (Košice, 1985) je absolventkou Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach (2008), Akadémie výtvarných umení v Prahe (2010) a absolventkou doktorandského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (2015). Je laureátkou ocenia Jerwood Drawing Prize, najdôležitejšieho ocenenia pre súčasnú kresbu vo Veľkej Británii.

 

04.05.2016, vernisáž o 18.00 03.06.2016 Rastislav Podoba - Cyklus

Kurátorka: Beata Jablonská
Maľby Rastislava Podobu (1975) sú už vyše jedno desaťročie dôležitou kapitolou súčasnej slovenskej maľby. Patrí k tým niekoľkým, ktorí jej aktuálnosť nevidia prispôsobením sa reči digitálnych médií, ale skôr naopak. Hľadajú vo vlastnej osobitosti maľby snažiac sa ju pestovať ako jedinečnú a nenapodobiteľnú kvalitu . Rastislav Podoba sa navyše venuje krajinomaľbe, ktorú moderné dejiny umenia 20. storočia považujú za vyčerpaný žáner, takže úloha obhajcu je o to viac sledovaná. To, že sa mu to darí hovorí aj skutočnosť, že sa svojej téme venuje sústredene a kontinuálne od skončenia vysokoškolského štúdia, čo bolo v roku 2002. Je pre neho nielen mentálnym a emotívnym priestorom, v ktorom overuje spomínanú opodstatnenosť maľby v dnešnom svete umenia, ale je aj potrebným seizmografom jeho myslenia, kumštu, citu a emócií. Zároveň mu tento donedávna zabudnutý priestor, poskytol jedinečnú príležitosť nájsť svoj vlastný autorský výraz, ktorý je postavený na maliarskom rukopise, rozpínajúcim sa od výraznej stopy štetca a farebnej pasty po jeho vytratenie sa v čistote bieleho plátna. Podobova maliarska jedinečnosť je v jeho schopnosti improvizácie, postavenej na umeleckom intelekte, znalosti zručností, zakaždým slúžiace voľnosti, stráženej iba témou, motívom, alebo príbehom obrazu. Takto zbližuje krajinu s maľbou, nielen v zmysle jej napodobovania, ale uchopením toho čo je za obrazom videného, teda podstaty a jej transcendencie.
Rastislav Podoba sa doteraz samostatnou výstavou na východe Slovenska nikdy nepredstavil, takže výstava vo Východoslovenskej galérii je jeho prvou. Bude pozostávať z výberu malieb z posledného obdobia, predstavených v niekoľkých zásadných maliarskych cykloch ako sú Encyklopédia, Chudobný kraj, Pozorovanie, a iné. Sú dôkazom toho, že stopa krajiny sa môže stať stopou maľby a pritom byť každá sama sebou a zároveň strácať sa jedna v druhej.

     

 

Alžbetina 22:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!