Východoslovenská galéria Košice
* East - Slovakian Gallery Kosice

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Hlavná 27, 040 01 Košice
Expozícia: Alžbetina ul. 22, Košice

Tel.: +421 55 681 75 21, +421 55 681 75 11
E-mail: vsg@vsg.sk
Www: www.vsg.sk

 

Otváracie hodiny

 

Hlavná 27:     Ut-Ne 10.00 - 18.00
Alžbetina 22: Ut-Ne 10.00 - 18.00

 

História-popis

Východoslovenská galériaVýchodoslovenská galériaVýchodoslovenská galéria vznikla v roku 1951 ako prvá regionálna galéria na Slovensku pod názvom Krajská galéria. Jej hlavným zberateľským programom je dokumentovanie výtvarného života vo východoslovenskom regióne.
V súčasnosti eviduje galéria vyše 6 400 diel. Zbierkový fond, okrem reprezentatívnej zbierky umenia 19. a 20. stor. z východoslovenského regiónu, poskytuje aj prehl'ad o umení na Slovensku najmä v 20. stor.
Východoslovenská galériaSídlom galérie je od roku 1992 bývalý Župný dom. Je to budova postavená podľa projektov viedenského stavitel'a J.Langera v roku 1779 v barokovo-klasicistickom štýle. V r. 1888-1889 jej prednú čast' upravili, pribudovali dvorné krídla a prestavali zadný trakt. Uprostred priečelia je umiestnený plastický erb abovskej a turnianskej župy z roku 1558. Východoslovenská galériaNa poschodí prednej časti budovy je reprezentačná zasadacia sieň, tzv. historická sála. V jej iluzívnych arkádach sú namaľované erby bývalej abovskej a turnianskej župy i niektorých z ich miest a obcí. V tejto zasadacej sieni sa 5. apríla 1945 uskutočnilo prvé zasadnutie vlády Národného frontu Čechov a Slovákov a bol tu vyhlásený Košický vládny program.
V centre mesta, ned'aleko Dómu sv. Alžbety na Alžbetinej ulici, je umiestnená druhá budova galérie. Pôvodne barokový objekt zo začiatku 18. stor. bol na konci 19. stor. upravený v duchu pseudohistorického slohu. Projektantom týchto úprav bol akademický maliar J. Bencur.

 

Expozície

V súčasnosti Východoslovenská galéria sídli a realizuje svoje aktivity v dvoch objektoch - v budovách na Hlavnej 27 a Alžbetinej 22. Objekt na Alžbetinej 22 (vtedy Šrobárovej) zakúpila od rodiny Aranyossyovcov v roku 1975, ktorý po rekonštrukcii pre galerijné potreby bol pre verejnosť sprístupnený v roku 1984 stálou expozíciou Košice vo výtvarnom umení.

 

Kalendárium

 

Hlavná 27:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
21.01.2016 28.02.2016 VÝSTAVA DESAŤROČIA /
VÍŤAZNÉ DIELA ZO SÚŤAŽE MAĽBA 2006 - 2015

Prierez tým najlepším z maliarskej tvorby mladej generácie slovenských výtvarníkov za poslednú dekádu. To je ponuka výstavy 10 rokov Maľby, ktorú vám do Košíc prináša Východoslovenská galéria v spolupráci s Nadáciou VÚB pri príležitosti okrúhleho výročia súťaže.
10 rokov Maľby je retrospektívna prehliadka víťazných diel a zároveň reprezentačná výstava k okrúhlemu výročiu súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB pre mladých umelcov. Predstavuje obrazy úspešných mladých slovenských maliarov, ktoré v ostatnej dekáde získali najvyššie uznanie poroty, každoročne vytvorenej z medzinárodného tímu odborníkov na umenie.
Kolekcia víťazných obrazov, ktorá vznikla a každý rok sa rozrastá vďaka súťaži Maľba, podáva jedinečnú správu o vývoji súčasného mladého umenia na Slovensku a návštevníkom dáva možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s tvorbou širokého spektra výtvarníkov. „Všetkých milovníkov umenia srdečne pozývam do Východoslovenskej galérie na retrospektívnu výstavu mladej maľby. Návštevníkov čaká výnimočný zážitok,“ hovorí Alexander Resch, generálny riaditeľ VÚB banky.

Vystavujúci autori:
Andrea BARTOŠOVÁ, Michal BÔRIK, Kristína BUKOVČÁKOVÁ, András CSÉFALVAY, Michal CZINEGE, Eva ČINČALOVÁ, Dávid DEMJANOVIČ / Jarmila MITRÍKOVÁ, Andrej DÚBRAVSKÝ, Jarmila DŽUPPOVÁ-SABOVÁ, Matej FABIAN, Alexandra FAZEKAŠOVÁ, Juraj FLOREK, Ľudmila HRACHOVINOVÁ, Katarína JANEČKOVÁ, Marek JAROTTA, Juraj KOLLÁR, Maroš KONTROŠ, Juliana MRVOVÁ, Monika MIKYŠKOVÁ-PASCOE, Rastislav PODHORSKÝ, Csilla POLÁKOVÁ, Viliam SLAMINKA, Erik ŠILLE, Lucia TALLOVÁ, Ján VASILKO, Ivona ŽIRKOVÁ

Vstup na výstavu je voľný vďaka Nadácii VÚB.

 

28.01.2016, vernisáž o 17.00 21.05.2016 Sochárky
Výber osobností česko-slovenského sochárstva

Kurátorka: Vladimíra Büngerová
Architektúra výstavy: Patrik Kovačovský
Grafický vizuál výstavy a katalógu: Boris Meluš
Vizuálny dizajn materiálov VSG: Richard Gravecz
Dramaturgia zvukových nahrávok: Barbora Jurinová a Magdaléna Kuchtová

Výstavný a publikačný projekt bude prezentovať výber ženských osobností československého sochárstva, ich prínos a špecifiká pre dejiny výtvarného umenia v tematických okruhoch, ktoré objasnia nástup žien do sochárskeho umenia, ich pozíciu a umelecké výsledky v sochárstve, považované za výrazne mužské teritórium. Ženské autorky však v ňom našli a mali priestor, ktorého dimenzie je potrebné pripomenúť a „oprášiť“. Výstava a katalóg sa zamerajú na sochárky, ktoré absolvovali klasické sochárske štúdium (ŠUP v Bratislave, AVU v Prahe, VŠUP v Prahe, VŠVU v Bratislave) a mnohé z nich sú neznáme, zabudnuté, stratené, opomenuté dejinami, teóriou umenia a múzejnými zbierkami alebo predstavované v kontexte úžitkového a dekoratívneho umenia. Dôraz je postavený na autorky tvoriace na Slovensku s doplnením o výber diel sochárok z českého prostredia, niektorých z nich u nás doposiaľ nepredstavených a takmer neznámych.
Reinštalácia výstavy v Košiciach bude inovovaná dielami zo zbierky Východoslovenskej galérie v Košiciach a plánuje predstaviť vo väčšom rozsahu autorky pochádzajúce z východoslovenského regiónu, alebo tie ktoré tu v minulosti pôsobili (Jolana Kirczová, Alina Ferdinandy, Erna Masarovičová, Mária Bartuszová). Prenos výstavy do košickej galérie a jej doplnenie má význam z viacerých aspektov – Košice boli v 20. storočí mimoriadne plodným a aktívnym sochárskym regiónom, rovnako aj zbierky galérie a múzeí v Košiciach obsahujú diela týchto umelkýň, čo dodá projektu nový charakter a predstaví návštevníkom tohto regiónu špecifickú „ženskú“ kapitolu z dejín výtvarného umenia v bývalom Československu.
Začiatky etablovania sa ženských autoriek v 30. rokoch 20. storočia súvisí s úžitkovým umením a s ambíciou tvoriť sochárske diela a presadiť sa v oblasti komorného sochárstva. Ich sochárska činnosť preto vychádza z úžitkového a dekoratívneho umenia a sochárstvu sa venovali len epizodicky. Napriek tomu ide o diela, ktoré si zasluhujú pozornosť a sú rovnocenným príspevkom i v komornej forme. Roky po druhej svetovej vojne a predovšetkým záver 50. rokov sú spojené s rozvojom umeleckého vzdelávania a tiež s monumentálnymi realizáciami vo verejnom priestore. Sochárky boli a sú výraznými individualitami, ktoré nachádzali svoj priestor mimo hlavných prúdov, neskrývajúc sa za dekoratívne hodnoty, v tom období v modernom umení chápané ako neprogresívne až dekadentné. Výskum v problematike vychádza zo zachovaných diel, z fotodokumentácie, orálnej histórie a z publikovaných materiálov.
Výstavu nemožno vnímať ako malé monografie vybraných autoriek, ale je skôr poukázaním na špecifiká ženského aspektu v sochárskom umení – drobná plastika (šperk, dekoratívne formy plastiky, záhradná plastika), na používaný materiál – keramika, ďalej na témy ako žena, matka, materstvo, plodnosť a tiež na špecifiká sochárskych techník. Okrem trojdimenzionálnych diel sochárskeho a úžitkového charakteru sú vystavené kresby, fotografie, koláže, grafiky, modely a iné dokumentácie sprostredkujúce fenomén sochárok v umení 20. storočia. Pre pochopenie sochárstva, prechádzajúceho v minulom a súčasnom storočí krízou, je výstavný projekt doplnením neznámych území a sústredením sa na diela a osobnosti, ktoré ostali mimo hlavnej hry.
Výstava je tematicky členená na viacero celkov: Žena – hlava – portrét, Sochárka a keramička, Od miniatúr po „monumentálky“, Žena – matka – rodina, „Železné“ dámy, Príroda = Žena. Súčasťou výstavy sú zvukové nahrávky textov z autentických dokumentov vybraných sochárok. Hovorené slovo dopĺňa atmosféru ich tvorby o životné príbehy, okolnosti a tvorivé uvažovanie. Texty boli dramaturgicky vyberané nie ako životopisné medailóny jednotlivých autoriek, ale tak, aby doplnili expozičný zámer a témy jednotlivých výstavných miestností. Vďaka civilným ženským hlasom nahliadneme do intímnych úvah, poézie i do odborných hodnotení. Vypovedajú o autorkách ako o osobnostiach, výtvarníčkach, ženách.
Úryvky: článok z dobovej tlače o (posmrtnej) výstave Jolany Kirczovej (1936); hodnotenie práce Julie Horovej slovami Ester Šimerovej (1946); zápisky Aliny Ferdinandyovej z nemocnice (1962, 1967); výber z osobnej korešpondencie Evy Kmentovej (1977, 1980) a spomienky na „smetiskové začiatky“ Věry Janouškovej (2006). Hlasy sochárkam prepožičali Helena Čertíková, Adriana Geričová, Anna Grusková a Paulína Böhmerová.

Zoznam vystavujúcich autoriek:
Alžbeta Čereyová (1906 – ?), Jolana Kirczová (1909 – 1936), Julie Horová-Kováčiková (1906 – 1978), Marie Bartoňková-Drábková (1908 – 1993), Dagmar Rosůlková (1909 – 1998), Věra Janoušková (1922 – 2010), Eugénia Lugsová (1923 – 2013), Alina Ferdinandy (1926 – 1974), Erna Masarovičová (1926 – 2008), Eva Kmentová (1928 – 1980), Jarmila Podzimková-Mráčková (1928 – 1981), Vlasta Prachatická (1929), Klára Pataki (1930), Anna Drobná (1931 – 2007), Mária Bartuszová (1936 – 1996) a Käthe Kollwitz (1867 – 1945)

K výstave vyšiel aj rovnomenný 160-stranový katalóg, ktorý obsahuje štúdiu kurátorky Vladimíry Büngerovej o česko-slovenských sochárkach, rozhovor s teoretičkou a historičkou umenia Ľubou Belohradskou a bohatú obrazovú dokumentáciu.

     

 

Alžbetina 22:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
16.12.2015, vernisáž o 17.00 31.01.2016 Gejza Kieselbach

Kurátor výstavy Mgr. Peter Markovič
Východoslovenská galéria a Club milovníkov umenia Košíc Vás pozývajú na výstavu osobitého košického maliara Gejzu Kieselbacha. Výstava pripomína 50. výročie úmrtia umelca.
Gejza Kieselbach patril k známym košickým maliarom. Umelcova programová viazanosť na maľovanie zvierat vytvorila z jeho tvorby ojedinelý maliarsky program animalizmu v slovenskom výtvarnom umení 20. storočia. Maliar majstrovsky ovládal anatómiu zvierat, predovšetkým koní, ktoré maľoval so skutočným portrétnym záujmom. Umelcovo maliarstvo prenášalo hlboko do polovice uplynulého storočia maliarske princípy impresionizmu a luminizmu. Kieselbachova tvorba ustálená a cieľavedome rozvíjaná uchovávala modifikované princípy klasického európskeho realistického maliarstva. Kieselbach majstrovským spôsobom dokázal zobraziť pohyb a výtvarné hodnoty svetelnej atmosféry. Svoj motivický záujem venoval predovšetkým maľbe hospodárskych zvierat, ktorým venoval svoju lásku a výtvarný záujem. Obrazy zvierat stvárnil s neobyčajnou láskou, anatomickou dokonalosťou a umeleckou presvedčivosťou. Súčasťou výstavy bude aj zaujímavý katalóg.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!