Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa (LGPMB) Liptovský Mikuláš
* Liptov Gallery of Peter Michal Bohun Liptovsky Mikulas

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Tranovského ul. 3, 031 01 Liptovský Mikuláš

Tel.: +421 44 551 40 32, +421 44 552 27 58
E-mail: lgpmb@vuczilina.sk, lgpmb-riaditel@vuczilina.sk
Www: www.galerialm.sk
Facebook: www.facebook.com/galerialm

 

Otváracie hodiny

 

Ut-So: 10.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Jedna výstava:
Dospelí: 1 €
Deti, študenti, dôchodcovia, držitelia Karty mládeže EURO 26: 0,50 €

Celá galéria:
Dospelí: 3,50 €
Deti, študenti, dôchodcovia, držitelia Karty mládeže EURO 26: 1,75 €

Regionálne hromadné návštevy materských škôl: 0,35€
Pedagogický dozor: zadarmo
Deti v sprievode rodičov do 6 rokov: zadarmo

LGPMB a CKS: 4,50 €
Preukaz abonenta (vstup do celej LGPMB a CKS) na celý rok: 20 €
Preukaz abonenta (vstup do celej LGPMB a CKS) na celý rok / študenti, dôchodcovia: 10 €

Použitie fotoaparátu: 2 eur
Použitie kamery: 5 eur

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO čiastočne - prízemie a prvé poschodie
Pre vozíčkárov neprístupná je iba výstava Slovenských výtvarníkov 20. storočia na druhom poschodí.

História-popis

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa55 výročie založenia galérieGaléria vznikla v roku 1955 a je treťou najstaršou na Slovensku (po Bratislave a Košiciach). Je umiestnená v historickom a kultúrnom centre mesta v príjemnom parkovom prostredí. Pôvodná budova galérie pochádza z konca 18. storočia . Priamo v jej priestoroch pôsobil v rokoch 1854 - 1865 Peter Michal Bohúň, umelec národného obrodenia a klasik slovenského výtvarného umenia 19. storočia, ako učiteľ na dievčenskej evanjelickej škole. Do dnešnej podoby bola galérie zrekonštuovaná a dobudovaná v 70. rokoch 20. storočia.
Liptovská galéria Petra Michala BohúňaZbierkový fond galérie predstavuje približne 5000 výtvarných diel - malieb, kresieb, grafík, fotografií, plastík, z ktorých časť je prezentovaná v štyroch stálych expozíciách. Na prechodné výstavy galéria disponuje dvomi priestormi, pričom veľká výstavná sieň je najväčším výstavným priestorom svojho druhu na Slovensku.

Expozície

Expozícia starého umenia obsahuje exponáty slovenského umenia 15.-18.-teho storočia, pričom sem patria napríklad cenné gotické oltáre, tabuľové maľby i solitérne sochy.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Expozícia umenia 19. storočia obsahuje obrazy a sochy umelcov z obdobia romantizmu a realizmu, diela slovenských umelcov, pričom dominuje tvorba P.M. Bohúňa.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

Expozícia umenia 20. storočia na Slovensku je najrozsiahlejšia a prezentuje vývoj a smerovanie moderného výtvarného umenia.

 

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Osobnosti výtvarného umenia 20.storočia

(Ester Martinčeková Šimerová, Martin Martinček, Miroslav Ksandr, Michal Kern)

-  od 16.11.2006 nová stála expozícia 2. polovice 20. storočia, ktorej súčasťou je aj dar pani Ester M. Šimerovej mestu Liptovský Mikuláš.

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Centrum Kolomana Sokola Liptovský Mikuláš

 

Prelúdium Jana HáluGabriel Kurák - obrazy maľované hlinou Dom Jana Hálu vo Važci s drevenicou

Otváracia doba:  15.máj - september: Ut - St 10.00 - 13.00, Št-So 13.00 - 16.00
Bližšie informácie na tel. číslach: +421 44 551 40 32, +421 44 552 27 58

V letnej sezóne 2016
– výber z tvorby Jana Hálu zo zbierok LGPMB:
JAN HÁLA: VAŽECKÉ PASTORÁLE

Kurátorka: Mgr. Veronika Repová
Pod názvom výstavy Jan Hála - Važecké pastorále (Važecká idyla) si môže návštevník prezrieť výber diel s námetom „oslavujúcich dedinský život“ (napr. V žatve, 1943, Z kostola, 1936, Zbieranie zemiakov, 1945, Starý Grulka, 1937, Marka Bocková, 1946, Dievčatko v kvetoch, 1946) zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Žánrovými námetmi pracujúcich obyvateľov Važca sa Jan Hála zaoberal programovo, pričom prechádzal cez rôzne fázy zobrazenia, od prvotných dúškov expresívnosti, cez romantizujúci ráz vyznenia.
„Bola to náhoda, ako som sa dostal do tejto podtatranskej dediny. V lete roku 1923 som cestoval so svojím priateľom do Zlatej Bane pri Prešove, a istej krásnej nedele prechádzali sme Važcom. Vtedy ešte hlavná ulica bola samá drevená chalupa. Pred chalupami na dreve sedeli celé skupiny Važťanov – dlhovlasí starí chlapi pod širokými klobúkmi, ženy v belostných bohatých rukávcoch a pestrých šatkách. Všade plno detí, všade zvučal, kypel život a hýrili farby. To na mňa tak zapôsobilo, že ma už neopustila túžba pozrieť si túto dedinu znovu zblízka a niečo si tu vymaľovať.“ (s.5 Jan Hála, Maľby, vydal Tranoscius v Liptovskom Mikuláši, 1951)

Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v juhočeskom mestečku Blatnej ako druhé zo šiestich detí blatnianskeho rodáka Jana Hálu. V r. 1909 absolvoval Súkromnú krajinársku školu Ferdinanda Engelmüllera v Prahe. V r. 1910 – 1915 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Bukovac, Pirner).
Mal blízky vzťah k svojej milovanej podtatranskej dedine Važec, fascinoval ho životný rytmus tunajších obyvateľov, ale aj celkový výraz dediny ako takej. Žil tu do konca svojho života do roku 1959.

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
17.01.2017, vernisáž o 16.00 01.04.2017 Peter Rónai: Elastická realita

Peter Rónai: Elastická realitaKurátor: Richard Gregor
Aktuálna výstava v Liptovskom Mikuláši je ďalším pokračovaním Rónaiovho sebaspracovávania, ktoré by sa za bežných okolností mohlo nazývať bilancovaním. Jeho myšlienková mapa však siaha inam, než k takémuto nostalgickému postupu.
Autor sa v priestore Slovenska pohybuje ako náletová drevina: chce osloviť najširšie možné publikum, oddávna sa adaptuje aj v priestoroch, ktoré iní považujú za ne(v)hodné, voľne vyzdvihuje a potláča originalitu svojich diel, viacnásobne kombinuje a permutuje motívy, zdroje a citácie, za referencie o svojej osobe a dobe nepovažuje iba odborné texty, ale tiež osobnú či oficiálnu korešpondenciu s jednotlivcami či inštitúciami, vydáva rozsiahle monografické publikácie, ktoré nedistribuuje ani nepredáva, niektoré (aj úplne bizarné) texty a ich fragmenty v nich sa opakujú a podobne.
V každej komunikácii preniká komplikovanosť jeho uvažovania - rozhovory s ním musia prebiehať podobne ako dialógy s jeho dielom: na rôznych úrovniach súbežne, čo často býva zložité a pre mnohých nezrozumiteľné. Rónaiove výstavy a knihy sú formátom blízke žánru postupne zverejňovaného denníka, do ktorého retrospektívne pribúdajú ďalšie, nové, podrobnejšie či upresňujúcejšie informácie.
Býva veľmi ťažké oddeliť rozpad od skladania, začiatok od konca, špecifickosť jednej výstavy od druhej. Nevnímame žiadnu hierarchiu - to, čo autor zdôrazňuje, čo dominuje, a čo naopak tvorí voľný okraj je výhradne vecou náhody.
Niekoľko posledných výstav bolo vystavaných ako koláž veľkého množstva rónaiogramov (autorov vlastný výraz z roku 1985), a aj v tejto novej k nim odkazuje. Otvorene sa však vzdáva už predtým otázneho originálu a zväčšuje formát, počet diel limituje číslom sto. Rozložená kniha či atlas, ku ktorým by sme mohli prirovnať predchádzajúce projekty, sa tu mení na sústavu „plagátov“, slúžiacich ako pripomienka autora - jeho diel, aktivít, spoluprác počas uplynulých štyroch desiatok rokov. Spoznávame v nich miesta a osobnosti, tiež deje a postoje strácajúce sa nenávratne v minulosti.
Rónai odvždy presvedčivo vládne retro náladou: jeho práce pôsobia, akoby mali (avantgardnú?, starinársku?) zaprášenú patinu už v momente svojho vzniku. V niektorých ohľadoch si je - práve pre toto permanentné ukrajovanie z pamäti - ťažko predstaviť čas a priestor ich reálneho vzniku, priebehu či prvej prezentácie. Mnohé dokumentujú akcie a diela, ktoré sa pre svoju prirodzenú povahu a čas vzniku zachovali len ako dokumentácia.
Je ťažké povedať, či v roku 2017 (i keď len na samom začiatku) postačí Petra Rónaia „odbiť“ rádoby vysvetľujúcou charakteristikou, že sa jedná o postmoderného autora, hoci všetko to, o čom píšem, sú odkazy a prejavy postmoderného myslenia.
Je možné, že v 80. a 90. rokoch 20. storočia, bol pre svoj špecifický prístup k umeniu a jeho dejinám na našej scéne jediný, ktorý túto charakteristiku spĺňal nielen formálnymi znakmi. Kým vtedy bol jeho záber extrovertný predovšetkým smerom k dielam západných a stredoeurópskych avantgárd, dnes prevažuje introvertný záujem o svoje vlastné spracovania týchto tém v celej dĺžke svojej tvorby. Jeho permutácie nepoľavujú, zjavujú sa znovu a znovu v inom rámovaní, dokonca sa vedia reprodukovať samé zo seba.
V dnešnej situácii, kedy reálny umelecko-historický diskurz na Slovensku prebieha predovšetkým v sledovaní a sústredení sa na to, ako zahraniční odborníci a medzinárodné inštitúcie po 27 rokoch od pádu železnej opony vnímajú slovenských umelcov, slovenské umenie a jeho dejiny, nadobúdajú práve neuchopiteľní autori ako Peter Rónai zvláštnu auru. Jeho generácia patrí medzi posledné z radu „klasikov“ v zmysle prirodzenej autority ich tvorby - kvantity jej polôh a variability odkazov.
Podobnú koncentráciu sa z mladších podarí dosiahnuť iba niektorým. Zároveň je prenášateľom krátkej porevolučnej histórie, ktorá dnes už nemá obdobu: napríklad spolupráce s Júliusom Kollerom alebo Radislavom Matuštíkom boli okrem iného hodenou rukavicou absurdnej prevádzke umenia, ktorá v mnohom dodnes nestratila svoju platnosť.
Domnievam sa, že práve preto ich Rónai vytrvalo a v rôznej miere efemérnosti a originality pripomína - všeobecný záujem o umenie, ktorý dnes zatiaľ „uviazol“ v 60. rokoch 20. storočia sa totiž môže rýchlo posunúť ďalej a jeho dielo bude svojou kritickosťou a sebairóniou naraz schopné povedať oveľa viac, než si dnes myslíme.

 

17.01.2017, vernisáž o 16.00 01.04.2017 Ester Martinčeková-Šimerová:
“…nemý úsvit operený ako veľká bájna sova.“

Ester Martinčeková-Šimerová: “…nemý úsvit operený ako veľká bájna sova.“Kurátor: Mgr. Barbora Vyšňanová
V Liptovskej galérii P. M. Bohúňa, v priestore malej výstavnej siene Vám predstavíme tvorbu prvej dámy slovenskej maľby, tvorbu poprednej výtvarníčky a scénografky Ester Martinčekovej Šimerovej. Výstava je zostavená z diel pochádzajúcich zo súkromnej zbierky Kataríny Fedoršovej, zo zbierky Múzea Janka Kráľa a svoje zastúpenie na výstave majú aj diela zo zbierky LGPMB. Súbor vystavených diel je zložený poväčšine z diel intímneho charakteru, z kresieb- skicár autorky, návrhy na scény, návrhy na vitráže, odevné návrhy na divadelné hry, ale aj kresby a akvarely študijného charakteru a i. Výstava nebude prezentovať vrcholné a známe diela E. Š. Martinčekovej, je zameraná na menej prezentované, no svojimi výtvarnými kvalitami veľmi cenné a poväčšine takmer nepoznané diela (doplnená o reálie z osobného života Ester Š. Martinčekovej).
Ester Šimerová-Martinčeková, sa okrem maľby (v ktorej sú prítomné vplyvy neskorého a syntetického kubizmu) venovala aj scénickému výtvarníctvu, plagátovej tvorbe, knižnej ilustrácii a návrhom na monumentálne realizácie. Prevládajúcimi motívmi v maliarskej tvorbe autorky sú zátišia, prírodné motívy a figurálne kompozície, často ovplyvnené jej štúdiom v Paríži. Ester rod. Fridriková, ako jediná zo slovenských výtvarníkov absolvovala celé štúdiá (1927-1932) v Paríži v rokoch, keď bol metropolou kultúry: na Académii Julien, na Académii de l´art moderne a na súkromnej škole Alexandry Exterovej. Alexandra Exterová zasvätila mladú Ester do tajov kompozície a vďaka knihám, ktoré počas výučby musela prečítať získala aj kvalitné teoretické vzdelanie (tento spôsob výučby sa odzrkadlil aj v intelektuálnej platforme autorkiných diel). Formálne vycibrená umením francúzskych modernistov, sa po návrate na Slovensko snažila nájsť vlastné výtvarné východiská. Pohybovala sa na pomedzí medzi kubisticky orientovanou kompozíciou a kultivovanou dekoratívnosťou. No v celom priereze tvorby E.Š. Martinčekovej sú autorkine diela kvalitatívne vyrovnané, svojim výtvarným poetizmom povyšuje predmety všedného dňa na predmety s autentickou umeleckou výpoveďou. Hoci E. Šimerová- Martinčeká neustále kreslila a maľovala figúru (akty, portréty), len ojedinele prešla v tejto oblasti od študijného zámeru ku finálnej kompozícii.
Z tvorby Ester Š.M. je zrejmé, že štúdium u A. Exterovej, F. Legéra a celé parížske školenie malo na jej tvorivý rast a výtvarnú profiláciu veľký vplyv. My sa pokúsime na výstave odkryť aj iné vplyvy, ktoré autorku inšpirovali a výtvarne podnecovali. Napríklad z čoho pramenila jej záľuba v dekorativizme (inšpirovala sa japonskou kultúrou- obdobne ako secesia), autorkin vzťah k poézii francúzskeho básnika Saint- John Pearsa (na základe jeho poézie vytvorila štukové objekty- kamey), amerického básnika Ezra Pounda, fr. básnika Guillaume Apollinaireho a v dielach umelcov Joana Mirá, Juana Grisa, P. Picassa, G. Braqua a v neposlednom rade aj vplyv jej učiteľky Alexandry Exterovej. Umenie autorka formuluje, ako „...zvláštnu schopnosť uzavrieť do pevnej formy všetko, čo sa umelca zmocnilo behom života.“ A presne to sa budeme snažiť poodhaliť aj na výstave, ktorá bude doplnená aj o reálie z osobného života autorky: stolička z ateliéru; soška bôžika, ktorú dostala ako dar od svojho otca ; Biblia, v ktorej ju už ako malú oslovili ilustrácie od francúzskeho Maliara G. Dorého a i.

 

    Tvorivé dielne

21.1.2017 od 14:00 do 15:00 hod. – Paleta pána Bohúňa: Interaktívna prehliadka „Bohúňovej siene“ určená pre rodiny s deťmi.

 

28.1.2017 od 15:00 do 17:00 hod. – Tvorivá dielňa pre rodiny s deťmi: Výroba ručných fašiangových škrabošiek a maňušiek z recyklovatelného materiálu

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!