- výmena stálych expozícií Galérie Jána Koniarka v Trnave a Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne.

Kurátor výstavy: Danica Lovišková

Ambíciou spoločného projektu Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne a Galérie Jána Koniarka v Trnave je spoznávanie významných osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia prostredníctvom výmeny svojich stálych expozícií.
Najrozsiahlejšiu a najzávažnejšiu časť zbierkového fondu Galérie Miloša Alexandra Bazov-ského v Trenčíne tvoria diela Miloša Alexandra Bazovského (vyše 1000 olejov, gvašov, tempier a kresieb). Najvýznamnejšie diela z tohto súboru sú v galérii už od roku 1979 prezentované v umelcovej stálej expozícii. Od 16. júna do 5. septembra 2010 bude táto expozícia - rozšírená a obohatená o vývojovo najvýznamnejšie autorove diela zo zbierkového fondu Slovenskej národ-nej galérie a Galérie mesta Bratislavy - nainštalovaná v Galérii Jána Koniarka v Trnave. V rámci reciprocity bude zase stála expozícia významného slovenského sochára Jána Koniarka od 25. júna do 5. septembra 2010 prezentovaná v trenčianskej galérii.
Vo svojej rozsiahlej tvorbe prináša Miloš Alexander Bazovský novú a objavnú definíciu Slo-venska, zdôrazňujúc jeho zvláštnu baladickosť, drsnosť i melanchóliu. Bazovský bravúrne, bez páto-su, zbytočných dramatických gest, v absolútne jadrnej skratke a znaku charakterizuje základné atribúty Slovenska a vytvára akýsi archetyp slovenskej krajiny a jej obyvateľov. Príznačný je pre ne-ho nespútaný, odvážny kolorit a výnimočný, sugestívny maliarsky rukopis. Bazovský dôverne pozná rázovité slovenské lokality - najmä Turiec, Liptov, Oravu, Detvu a Horehronie, ktorých charakteristic-ké atribúty a dominanty, ale aj nepovšimnuté a zabudnuté miesta osobito premieta do svojich diel. Bezprostredne, jedným dychom, buduje syntetický tvar a priestor, suverénne vystihuje charakter, morfológiu, náladu krajiny, príťažlivú konfiguráciu jej prvkov. S rovnakým zaujatím odhaľuje mágiu a poéziu meditatívnych, intímnych zátiší, motivicky zakódovaných v každodennej všednosti, poda-ných však vždy inak, objavne a novo. Osobitou výpovednou hodnotou sa vyznačujú Bazovského figurálne diela. V ľahko nahodenej siluete postavy či tváre nám približuje najmä duchovné aspekty ľudskej existencie - smútok, bolesť, nostalgiu, únavu či radosť žitia. V každom detaile či veľkorysom panoramatickom zábere jeho obrazov cítiť autorovu dôvernú znalosť zobrazovaného motívu, schopnosť v majstrovskej charakterizačnej skratke a osobitej expresívnej farebnosti zachytiť jeho základnú esenciu.
Miloš Alexander Bazovský (nar. 11.1. 1899 v Turanoch nad Váhom) patrí k najvýraznejším a najvyhranenejším osobnostiam slovenského výtvarného umenia 20. storočia . Po ukončení štúdia na Akadémii výtvarných ume-ní v Prahe u prof. J. Loukotu, V. Bukovaca, M. Pirnera, M. Švabinského a J. Obrovského v roku 1924 prichádza na Slovensko, najskôr do rodných Turian a neskôr, v roku 1931 do Martina, kde žil a tvoril až do roku 1957. Po krátkom pobyte v Černiciach sa v roku 1962 presťahoval do Trenčína, kde pôsobil až do svojej smrti (15.12. 1968). V roku 1969 bola založená Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, ktorá nesie meno tejto významnej zakladateľskej osobnosti slovenskej výtvarnej moderny vo svojom názve. Jeho tvorba patrí k nos-ným pilierom slovenskej výtvarnej kultúry, bola, ale aj je úspešne prezentovaná na mnohých domácich i za-hraničných výstavných podujatiach a je zastúpená nielen v najvýznamnejších slovenských galériách a mú-zeách, ale aj v početných súkromných umeleckých zbierkach.

- inštalácia v rámci projektu EXIN

Ide o nový prírastok do zbierky Prvej slovenskej investičnej spoločnosti a.s. v Bratislave.
O diele prehovorí kurátorka zbierky: Zuzana Bartošová.

- inštalácie v rámci projektu EXIN

Koncepcia projektu: Vladimír Beskid

Pozvánka v PDF
od 9.00 - 12.00 hod. v Kopplovej vile GJK /Zelený kríček 3, Trnava/
vstupné 0,30 €

V spolupráci so študentmi Katedry pedagogiky výtvarného umenia Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Mestom Trnava.

Pozvánka v PDF
Vernisáž: 14. júla 2010 /streda /o 17. hod.
Miesto konania: Západné krídlo trnavskej radnice, MsÚ Trnava, Hlavná 1
Spomienková sv. omša: 18. h, Kostol sv. Jakuba v Trnave
Organizátori: Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Inštitút kresťanskej kultúry FF TU v Trnave, Mesto Trnava, TYRNAVIENSIS, o. z., Rehoľa menších bratov – Františkánov

Podujatie sa koná v rámci Roka kresťanskej kultúry 2010
O slovenských františkánoch je známe, že popri svojej pastoračnej činnosti boli činní aj v umeleckej oblasti, najmä literárnej a hudobnej a teba priznať, že na poli slovenského kultúrneho života vyorali výraznú brázdu. Od 18. do konca 20. storočia sa vo františkánskej reholi vyskytlo viacero tvorivých umeleckých osobností, spomeňme len Hugolína Gavloviča, Celestína Lepáčka, Rudolfa Dilonga, Vševlada Gajdoša či nedávno zosnulého básnika Svetloslava Veigla. Tento zástup slovenských františkánov dopĺňa akademický maliar Teodor Tekel (1902 – 1974).
Tekelovo dielo sa dostalo do povedomia kultúrnej obce najmä po výstave Oheň duše, ktorú usporiadala Galéria Jána Koniarka v roku 2002 pri príležitosti autorovej storočnice a vydania mono-grafie (Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003). Tekelovo meno, keďže bol rehoľník, sa nachádzalo na zozname osôb, ktoré boli pre komunistický režim nepohodlné. Život a tvorba tohto nesporne talen-tovaného umelca, ktorý chcel skĺbiť lásku k Bohu s láskou k umeniu, je príkladom toho, ako sa na ľudskom osude jednotlivca podieľajú metódy a ciele politického systému, v tomto prípade socialis-tického.
Teodor Tekel obohatil program našej výtvarnej moderny o náboženskú tematiku v osobitnom formulovaní biblického posolstva. Tento nadaný a nesmierne pracovitý žiak Maxa Švabinského sa vo svojom umeleckom programe usiloval hľadať moderné výrazové prostriedky pre náboženskú maľbu, nové cesty náboženskej maľby, novú symboliku, aby výtvarný jazyk náboženskej maľby bol čitateľný a zrozumiteľný pre moderného človeka. Vo svojom umení sprítomňuje večný existenciálny konflikt matérie a ducha, dobra a zla, slobody a násilia a vypovedá o kresťanských postulátoch života. Svojou tvorbou oslobodil náboženské umenie od prehnaného realizmu i nadsadeného sym-bolizmu a posunul ho smerom k mystickej poetike a expresionizmu.
Výtvarná pozostalosť Teodora Tekela obsahuje vyše tritisíc diel (z techník prevláda pastel, akvarel a kresba tušom), z nich sa 2816 diel nachádza v zbierkovom fonde Galérie Jána Koniarka v Trnave.
Výstava, ktorú sme pripravili pri príležitosti 35. rokov od Tekelovej smrti prezentuje najmä diela zo súkromných zbierok a z majetku Rehole menších bratov – Františkánov, viaceré sú verejnosti pred-stavené po prvýkrát.
Kultúrna obec mesta Trnava, kde Teodor Tekel prežil ťažkých 25 rokov svojho života po násil-nom zrušení kláštorov v roku 1950, si v Roku kresťanskej kultúry dôstojným spôsobom pripomína umelca, ktorý svojou tvorbou prekročil hranice regiónu a jeho meno je už dnes súčasťou dejín slo-venského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia.
PhDr. Alena Piatrová, PhD.