Lokality Slovenskej republiky zapísané
v Zozname svetového dedičstva UNESCO

Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975; pre Česko-Slovensko15. februára 1991 (Oznámenie FMZV č. 159/1991 Zb.). Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 sukcesiou ako 134. štát.

Do roku 2008 pristúpilo k dohovoru 185 štátov, ktoré sa zaviazali chrániť spolu 878 lokalít - 679 lokalít svetového kultúrneho dedičstva, 174 lokalít svetového prírodného dedičstva a 25 lokalít svetového zmiešaného dedičstva, ktoré sa nachádzajú na území 145 štátov.

21 členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 7 lokalít zo Slovenskej republiky:

2 prírodné lokality:

Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom v Berlíne, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (Austrália-Cairns, 2000) podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja, predloženého 26. 6. 1997.

Karpatské bukové pralesy (spolu s Ukrajinou a Poľskom na Novom Zélande, 2007)

5 kultúrnych lokalít:

Banskú Štiavnicu s technickými pamiatkami okolia (Kolumbia-Cartagena, 1993)

Levoča a Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Kolumbia-Cartagena, 1993 / Seville - Spain, 2009)

Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec (Kolumbia-Cartagena, 1993)

Historické jadro mesta Bardejov (Austrália-Cairns, 2000)

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (Kanada-Quebec, 2008)

Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

Slovenská republika predložila nomináciu na zápis dňa 26. januára 2007 v sídle UNESCO v Paríži. Po jednoznačnom odporúčaní expertov Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v správe z mája 2008 Výbor svetového dedičstva UNESCO na svojom 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu dňa 7. júla 2008 rozhodol o zápise pamiatky "Drevené kostoly slovenskej časti Karpatského oblúka" do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty pamiatok. Drevené kostoly sa stali v poradí siedmou slovenskou pamiatkou na zapísanou na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Návrh spracoval Pamiatkový úrad SR.

Ide o skupinu deviatich drevených objektov - ôsmich kostolov a jednej (oddelenej) zvonice - ktoré pochádzajú zo 16. - 18. storočia: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku (kostol a zvonica) a kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.

Geograficky sa pamiatky nachádzajú štyroch krajoch:

■štyri v Prešovskom kraji (kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, grécko-katolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, grécko-katolícky kostol sv. Michala archanjela v Ladomírovej),
■dve v Banskobystrickom kraji (evanjelický artikulárny kostol so zvonicou v Hronseku),
■dve v Žilinskom kraji (rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelický artikulárny kostol v Leštinách)
■jedna v Košickom kraji (grécko-katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa v Ruskej Bystrej).

Drevené kostoly sa vyskytujú v mnohých krajinách, kde prírodné podmienky zabezpečili drevo ako dostupný a vhodný stavebný materiál. Na východnom Slovensku sa nachádza súbor 27 drevených kostolíkov, ktorý bol už v r. 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Najstarším z nich je rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assissi v Hervartove, ktorý pochádza údajne z roku 1500. Zaujímavé je, že v kostolíkoch sa dodnes konajú bohoslužobné obrady.

Pri výbere kostolov boli použité nasledovné kritériá:

■autenticita základnej historickej konštrukcie
■autenticita umelecko-remeselných prvkov a detailov, vrátane výtvarnej výzdoby objektu
■existencia pôvodného vnútorného zariadenia objektu (oltár, kazateľnica, krstiteľnica, ikonostas, organ, lavice, atď)
■rozsah, charakter a kvalita prevedenia intervenčných zásahov realizovaných na objekte v priebehu 20. storočia (údržba, oprava, rekonštrukcia, modernizácia a pod.)
■súčasný stavebno-technický stav objektu
■využitie objektu
■autenticita bezprostredného okolia objektu (ohradný múr, vstupná brána, zvonica, fara, cintorín, historická zeleň).

Originálna drevená architektúra v Karpatskom oblúku dokumentuje styk východnej/byzantskej a západnej/latinskej kultúry, pretavených do regionálnych zvláštností. Zároveň predstavuje symbiózu ľudového a profesionálneho staviteľstva a odráža kontext doby svojho vzniku. Evanjekické kostoly slúžia aj ako príklad konfesionálnej tolerancie v Hornom Uhorsku počas obdobia protihabsburského odporu.

Linky:

UNESCO

Stránka Slovenskej komisie pre UNESCO