Záhorské múzeum (ZHM) Skalica
* Zahorie Museum (ZHM) Skalica

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Námestie Slobody 13, 909 01 Skalica

Tel.: +421 34 664 42 30, +421 34 664 42 53
E-mail: zahorskemuzeum@zahorskemuzeum.sk
Www: www.zahorskemuzeum.sk

 

Otváracie hodiny

 

Po-Pi 8.00 - 16.00
jún-september: So 10.00 - 14.00 / Ne 14.00 - 18.00
október-máj: So-Ne pre vopred ohlásené návštevy

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné: 1,50 €
Deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP: 1 €
Deti do 6 rokov: bezplatne

Podrobnosti o vstupnom do expozícií a na výstavy v PDF

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO na výstavy, nie do stálych expozícií

História-popis

Záhorské múzeumZáhorské múzeumZáhorské múzeum je regionálne múzeum so širším zameraním na oblasť Záhoria. Vzniklo v roku 1905 na podnet dr. P.Blaha v rámci tzv. Katolíckeho kruhu, alebo Spolkového domu. Základom múzejníckeho fondu sa stali zbierky jeho zakladateľa, prevažne etnografické. V roku 1952 sa stalo Okresným vlastivedným múzeom, v rokoch 1960-1965 pôsobilo ako Mestské múzeum v Skalici. V roku 1965 získalo dnešný názov.
Záhorské múzeumZáhorské múzeumPôvodnú budovu, v ktorej do roku 1989 sídlilo (na obrázku), projektoval architekt Dušan Jurkovič. Zaujímavá je architektonickým riešením aj umeleckou výzdobou. Priečelie dopĺňa mozaiková dekorácia s motívmi českého maliara Mikoláša Aleša. V tzv. divadelnej dvorene sú na stenách a na opone maľby s figurálnou ľudovou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. Budova je kultúrnou pamiatkou a nachádza sa v nej stála expozícia Záhorského múzea. Pracoviská múzea sa v súčasnosti nachádzajú vo vedľajšom tzv. Mittákovskom dome.
Zbierky Záhorského múzea sa orientujú na archeológiu, históriu, literárnu históriu, etnografiu a muzikológiu regiónu.

 

Expozície

Záhorské múzeumPôvodné priestory na poschodí, určené už od roku 1905 pre múzeum, koncipoval architekt Dušan Jurkovič ako ilúziu ľudového domu so sieňou a izbou, architektonicky dotvorenou vyrezávaným stredovým pilierom a bohato zdobeným stropom. Tieto boli ponechané bez podstatných zmien.
V prvej - vstupnej časti je umiestnená veľkoplošná mapa Záhoria a znaky 85 záhorských miest a obcí.
Druhá časť tzv. blahovská izba je venovaná zakladateľovi múzea Dr. Pavlovi Blahovi , kde je umiestnená aj Blahova pôvodná zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov z konca 17. až 19. storočia a kolekcia holíčskej fajansy i kameniny.
Ďalšia časť expozície začína priestorom, zariadeným ako salón sestier Jurkovičových, spolupracovníčok Dr. Pavla Blahu pri zriadení „skalického výšivkárskeho družstva“, v ktorom malo toto družstvo svoje sídlo od svojho vzniku v roku 1910 až do roku 1919.
Národopisnú časť uzatvára priestor venovaný špecifikám roľníckeho hospodárenia na Záhorí; tradíciám vinohradníctva v skalickom rajóne, poľnohospodárskej a domáckej výrobe, dokumentovanej výrobou konopného plátna, povrazov a oleja.
Archeologická časť sa venuje archeologickému výskumu na Záhorí a jeho výsledkom, je dokladom jednotlivých fáz osídlenia. Rozdelené sú do troch úsekov: Doba kameňa, Doba kovu a Na úsvite dejín.
Historická časť expozície podáva historický obraz Záhoria a jeho členenie na jednotlivé panstvá. Pozornosť je venovaná Skalici ako slobodnému kráľovskému mestu, pokračuje témou Habáni na Záhorí a Náboženský život s dokumentáciou reholí a pútnických miest v regióne.
Rozsiahlu tému predstavujú historické remeslá a cechy, podnikateľské aktivity šľachty na Záhorí, kde hlavná pozornosť je upriamená predovšetkým na Františka Lotrinského a Pálffyovcov, záverečnú časť tvorí priblíženie tlačiarenskej a družstevnej tradície, predovšetkým škarniclovsko-teslíkovskej tlačiarni a zakladateľovi prvého družstva Samuelovi Jurkovičovi zo Sobotišťa.

 

Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum
Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum

 

Záhorské múzeum - Galéria Júliusa KoreszkuV roku 1991 bola v dvoch priestoroch stálej expozície zriadená Galéria Júliusa Koreszku, maliara, krajinára, ktorý sa narodil v roku 1895 v Dojči a zomrel v roku 1958 v Skalici. Galériu Júliusa Koreszku spravuje Záhorská galéria v Skalici.

 

 

 

 

 

Rodný dom Jána Hollého Borský Mikuláš

 

Habánsky dom vo Veľkých Levároch

 

Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom

 

Rotunda svätého Juraja v Skalici

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
12.08.2016, vernisáž o 16.00 11.09.2016 Ilja Holešovský, 50 rokov keramickej tvorby

Ilja Holešovský, 50 rokov keramickej tvorbyKurátorka výstavy: Božena Juríčková
Kultúrny program: Duo Graž

Ilja Holešovský – zrelá a výrazná osobnosť slovenského, resp. česko-slovenského keramického umenia, člen IAC v Ženeve (od r. 2009), ktorý v tomto roku slávi životné jubileum (nar. 24. 7. 1941 Brno), ale aj polstoročie sústredenej tvorivej práce. Korene má v dnešnej Českej republike, kde sa narodil, získal aprobáciu (1960-1966 VŠUP Praha) i nosné tvorivé impulzy, ale jeho dielo generovalo v kontexte slovenskej tvorby. Na výtvarnú scénu vstupoval v dramatickom období druhej polovice 60-tych rokov a už v úvode sa jednoznačne prihlásil ku generačným prúdom, ktoré usilovali o progresívny a aktuálny výraz v umení hliny a ohňa a ktoré ešte v závere desaťročia definitívne prepojili keramickú tvorbu s tzv. voľným umením.
Rozvetvené keramické dielo Ilju Holešovského je štrukturálne i názorovo mimoriadne široko vrstvené. Od samého počiatku sa rozvíjalo temer súbežne vo viacerých rovinách: v najzávažnejšom okruhu ako voľná tvorba, paralelne v početne prevládajúcej drobnej úžitkovej a dekoratívnej polohe a ako monumentálne realizácie do interiérovej architektúry i exteriéru (záhradná plastika). Všetky tri oblasti spája osobitá, intelektuálne i senzitívne motivovaná myšlienková schéma, zastrešená prienikom citu, irónie a asertivity, najnovšie i vážnej, meditatívnejšej úvahy. Identickou črtou je i jedinečné, flexibilné a rozšafné keramické gesto, ktoré reflektuje neopakovateľnú unikátnosť prejavu i citácie aktuálnych pohybov na súčasnej scéne rovnako ako trvalé sondy k historickej tradícii a ich reaktualizáciu v kontexte vlastnej tvorby. Je to dielo s otvoreným a kontinuálne varírovaným programom, ktoré popri reflexívnych obsahových a významových hodnotách je bohaté na prekvapujúce tvaroslovné formy, inovatívne technologické vstupy a metódy, v neposlednom rade i precíznu finálnu realizáciu. Ako autor s výraznou sochárskou, resp. kresbovomaliarskou imagináciou Ilja Holešovský obohatil slovenskú keramickú scénu o viaceré autentické tvorivé impulzy.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!