Záhorské múzeum (ZHM) Skalica
* Zahorie Museum (ZHM) Skalica

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Námestie Slobody 13, 909 01 Skalica

Tel.: +421 34 664 42 30, +421 34 664 42 53
E-mail: zahorskemuzeum@zahorskemuzeum.sk
Www: www.zahorskemuzeum.sk

 

Otváracie hodiny

 

Po-Pi 8.00 - 16.00
jún-september: So 10.00 - 14.00 / Ne 14.00 - 18.00
október-máj: So-Ne pre vopred ohlásené návštevy

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné: 1,50 €
Deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP: 1 €
Deti do 6 rokov: bezplatne

Podrobnosti o vstupnom do expozícií a na výstavy v PDF

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO na výstavy, nie do stálych expozícií

História-popis

Záhorské múzeumZáhorské múzeumZáhorské múzeum je regionálne múzeum so širším zameraním na oblasť Záhoria. Vzniklo v roku 1905 na podnet dr. P.Blaha v rámci tzv. Katolíckeho kruhu, alebo Spolkového domu. Základom múzejníckeho fondu sa stali zbierky jeho zakladateľa, prevažne etnografické. V roku 1952 sa stalo Okresným vlastivedným múzeom, v rokoch 1960-1965 pôsobilo ako Mestské múzeum v Skalici. V roku 1965 získalo dnešný názov.
Záhorské múzeumZáhorské múzeumPôvodnú budovu, v ktorej do roku 1989 sídlilo (na obrázku), projektoval architekt Dušan Jurkovič. Zaujímavá je architektonickým riešením aj umeleckou výzdobou. Priečelie dopĺňa mozaiková dekorácia s motívmi českého maliara Mikoláša Aleša. V tzv. divadelnej dvorene sú na stenách a na opone maľby s figurálnou ľudovou tematikou od Jozefa Úprku a Antoša Frolku. Budova je kultúrnou pamiatkou a nachádza sa v nej stála expozícia Záhorského múzea. Pracoviská múzea sa v súčasnosti nachádzajú vo vedľajšom tzv. Mittákovskom dome.
Zbierky Záhorského múzea sa orientujú na archeológiu, históriu, literárnu históriu, etnografiu a muzikológiu regiónu.

 

Expozície

Záhorské múzeumPôvodné priestory na poschodí, určené už od roku 1905 pre múzeum, koncipoval architekt Dušan Jurkovič ako ilúziu ľudového domu so sieňou a izbou, architektonicky dotvorenou vyrezávaným stredovým pilierom a bohato zdobeným stropom. Tieto boli ponechané bez podstatných zmien.
V prvej - vstupnej časti je umiestnená veľkoplošná mapa Záhoria a znaky 85 záhorských miest a obcí.
Druhá časť tzv. blahovská izba je venovaná zakladateľovi múzea Dr. Pavlovi Blahovi , kde je umiestnená aj Blahova pôvodná zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov z konca 17. až 19. storočia a kolekcia holíčskej fajansy i kameniny.
Ďalšia časť expozície začína priestorom, zariadeným ako salón sestier Jurkovičových, spolupracovníčok Dr. Pavla Blahu pri zriadení „skalického výšivkárskeho družstva“, v ktorom malo toto družstvo svoje sídlo od svojho vzniku v roku 1910 až do roku 1919.
Národopisnú časť uzatvára priestor venovaný špecifikám roľníckeho hospodárenia na Záhorí; tradíciám vinohradníctva v skalickom rajóne, poľnohospodárskej a domáckej výrobe, dokumentovanej výrobou konopného plátna, povrazov a oleja.
Archeologická časť sa venuje archeologickému výskumu na Záhorí a jeho výsledkom, je dokladom jednotlivých fáz osídlenia. Rozdelené sú do troch úsekov: Doba kameňa, Doba kovu a Na úsvite dejín.
Historická časť expozície podáva historický obraz Záhoria a jeho členenie na jednotlivé panstvá. Pozornosť je venovaná Skalici ako slobodnému kráľovskému mestu, pokračuje témou Habáni na Záhorí a Náboženský život s dokumentáciou reholí a pútnických miest v regióne.
Rozsiahlu tému predstavujú historické remeslá a cechy, podnikateľské aktivity šľachty na Záhorí, kde hlavná pozornosť je upriamená predovšetkým na Františka Lotrinského a Pálffyovcov, záverečnú časť tvorí priblíženie tlačiarenskej a družstevnej tradície, predovšetkým škarniclovsko-teslíkovskej tlačiarni a zakladateľovi prvého družstva Samuelovi Jurkovičovi zo Sobotišťa.

 

Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum
Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum Záhorské múzeum

 

Záhorské múzeum - Galéria Júliusa KoreszkuV roku 1991 bola v dvoch priestoroch stálej expozície zriadená Galéria Júliusa Koreszku, maliara, krajinára, ktorý sa narodil v roku 1895 v Dojči a zomrel v roku 1958 v Skalici. Galériu Júliusa Koreszku spravuje Záhorská galéria v Skalici.

 

 

 

 

 

Rodný dom Jána Hollého Borský Mikuláš

 

Habánsky dom vo Veľkých Levároch

 

Pamätná izba Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom

 

Rotunda svätého Juraja v Skalici

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
24.03.2017, vernisáž o 16.00 21.04.2017 Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel

Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadielKurátorka výstavy: Juliana Beňová, Divadelný ústav
Architekt výstavy: Ján Pálffy
Dňa 24. marca 2017 o 16.00 hod. sa v priestoroch Záhorského múzea v Skalici uskutoční vernisáž výstavy Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr na javiskách slovenských divadiel, ktorá je reinštaláciou raritnej výstavy Divadelného ústavu Divadelná tvár Ľudovíta Štúra. Kľúčové tematické a obrazové časti výstavy boli prenesené do Skalice, aby prezentovali mnohoraké podoby Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra na slovenských javiskách.
Nosná časť výstavy Divadelná tvár Ľudovíta Štúra, ktorá bola od októbra 2015 do konca februára 2016 inštalovaná v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave bude predstavená návštevníkom Záhorského múzea v Skalici. Doplnená novými výstavnými panelmi a pod zmeneným názvom prináša pohľad na najznámejších národných dejateľov, Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra, divadelnou optikou. Výstava sa zameriava na slovenské inscenácie so štúrovskou a dobrovoľníckou tematikou a primárne sa venuje Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v spojitosti so slovenským divadlom a drámou. Chce upozorniť na neznáme fakty, súvislosti a udalosti spojené s divadelnou a dramatickou činnosťou Jozefa Miloslava Hurbana a jeho potomkov vo viacerých generáciách (Svetozár Hurban Vajanský, Vladimír Hurban Svetozárov, Vladimír Hurban Vladimírov, Svetozár Hurban). Rovnako reflexia národného hnutia a jeho hlavných protagonistov (Hurban ako postava dramatickej literatúry) je skôr výnimočná než pravidelná, preto ju výstava zaznamená prostredníctvom inscenácií zobrazujúcich osudy Hurbana a hurbanovcov (dobrovoľníkov).
Výstava odkryje ďalší z významov a historických odkazov národných dejateľov pre našu kultúru a odhalí ich rozmanité podoby na javiskách slovenských divadiel. Viaceré inscenácie s tematikou hurbanovcov a štúrovcov pripomínajú, že národní hrdinovia boli ľudia, ktorých život a dielo sú stále hodné scénického stvárnenia.
Pútavé informačné panely usporiadané do tvaru dvoch lomeníc vytvárajú dojem portálového komponovania divadelného priestoru. Prvý sled panelov sleduje Štúra ako subjekt divadelného diania, v druhom vystupuje ako jeho objekt a štyri nosné panely predstavia Hurbana v kontexte slovenskej drámy a divadla. Návštevníci tak vnímajú komplexný obraz Štúra a Hurbana a ich vzťah k divadlu a divadla k nim. Obrazová mozaika fotografií a malieb, kostýmy a artefakty z inscenácií a tiež textová zložka výstavy podávajú plastický obraz o novej, divadelnej podobe Jozefa Miloslava Hurbana a Ľudovíta Štúra. Výstava je v kontexte slovenského výstavníctva doposiaľ neprezentovanou témou a vyniká aj kvalitným súčasným výtvarným riešením.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!