SNM - Slovenské národné múzeum v Martine (SNM-MT)
* SNM - Slovak National Museum in Martin (SNM-MT)

SNM - Slovenské národné múzeum v Martine - logo

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Malá Hora 2, 036 80 Martin

Tel.: +421 43 245 42 31
E-mail: snmmartin@snm.sk
Www: www.snm-em.sk, www.snm.sk

 

Otváracie hodiny

 

utorok – pi: 9.00 – 17.00
sobota – nedeľa: 10.00 – 18.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Dospelí 2,00 €
Deti, študenti a dôchodcovia 1,00 €
Rodinná vstupenka (dvaja dospelí a min. jedno dieťa) 5,00 €
Vzdelávacie programy (poplatok za skupinu na tvorivé dielne) 5,00 €

Vstupné len na výstavy:
Dospelí 1,00 €
Deti, študenti a dôchodcovia 0,50 €
voľný vstup: držitelia preukazov: ICOM, Zväzu múzeí na Slovensku, ZŤP, Asociace muzeí a galerií ČR, novinársky preukaz, deti do 6 rokov, deti z detských domovov

 

História-popis

Slovenské národné múzeum - Múzeá v MartineSlovenské národné múzeum v Martine patrí k najstarším a najväčším zložkám súčasného Slovenského národného múzea. Od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky vlastivedného charakteru (etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné) Slovenské národné múzeum - Múzeá v Martinedokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150.000 muzeálnych artefaktov. V roku 1961 po zlúčení so Slovenské národné múzeum - Múzeá v MartineSlovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom.
K 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s Múzeom Andreja Kmeťa do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martine.
Slovenské národné múzeum - Múzeá v MartinePracoviská: Etnografické múzeum, Múzeum Andreja Kmeťa, Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke Háje, Múzeum Martina Benku, Múzeum Karola Plicku Blatnica, Múzeum kultúry Čechov na Slovensku, Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

 

Slovenské národné múzeum - Múzeá v Martine Slovenské národné múzeum - Múzeá v Martine Slovenské národné múzeum - Múzeá v Martine

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Špecializované múzeá a expozície

Kalendárium

 

Výstavy Etnografického múzea nájdete tu...

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
15.11.2016, vernisáž o 16.00 09.04.2017 Desatoro o gajdách

Desatoro o gajdáchGajdy – zabúdané i znovuobjavované. Jeden z obľúbených nástrojov ľudovej hudby si však od roku 2015 našiel trvalé miesto – priamo v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Od 15. novembra 2016 ho môžete spoznať v Slovenskom národnom múzeu v Martine.

Výstava ponúka rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok Hudobného múzea, doplnené exponátmi Slovenského národného múzea v Martine. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd.
Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.
Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, kaukliarov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách.
Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly (ktorá je melodickou časťou nástroja) z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).
Pred rokom, v decembri 2015, bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V rámci hudobnej kultúry sa tak pripojila k fujare a Terchovskej muzike.
Pri príležitosti zápisu do zoznamu zrealizovalo Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum v Bratislave výstavu, ktorá predstavuje tento hudobný fenomén. Reprízu výstavy Desatoro o gajdách v Martine si návštevníci môžu pozrieť do 31. marca 2017.

 

30.11.2016, vernisáž o 16.00 31.03.2017 Igor Grossmann: Zimné variácie

Igor Grossmann: Zimné variácieKurátorka výstavy: PhDr. Daša Ferklová
Biela zima spred polstoročia zachytená objektívom významného slovenského fotografa Igora Grossmanna – to je výstava Zimné variácie.
Detská radosť zo snehovej nádielky, zasnežené strechy dreveníc, vianočné zvyky, biela perina pokrývajúca tichú krajinu i veselie sprevádzajúce Fašiangy... Na osemdesiatke fotografií zobrazujúcich každodenný život slovenského vidieka v polovici minulého storočia ožíva spôsob života, ľudové tradície i architektúra, ktoré nenávratne zmizli v minulosti. Igor Grossmann (* 1924, Žilina – † 2013, Bratislava) ich zachytil ako jeden z posledných svedkov tohto pomaly zanikajúceho sveta.
Vyštudovaný magister farmácie pracoval dlhé roky ako lekárnik, po roku 1950 sa začal venovať fotografickej tvorbe. Ovplyvnený prácou významných slovenských a českých fotografov a nadšený slovenskými reáliami v okolí Žiliny a Rajca, kde v tom čase žil a pracoval a neskôr susednými regiónmi Oravou, Liptovom a Kysucami, začal zachytávať krásu krajiny, severoslovenských dedín i ľudové zvyky. V jeho fotografiách ožil svet horskej dediny, estetika architektúry a podoby človeka. Podmanila si ho očarujúca krása ľudového ornamentu, úžitkové a ozdobné predmety. Osobitú sféru záujmov dokumentoval prostredníctvom vlastných emotívnych výpovedí zachytených v čiernobielych fotografiách, spájal nielen svoje sny s realitou, ale i historické s prítomným, čím podtrhol pravdivú výpoveď fotografie. Pochopil fotografiu ako komplexný prejav doby, a to nielen v dokumentárno-informačnom, ale i v umelecko-estetickom zmysle. Svoje videnie kódoval do sveta obrazov, aby neskôr slúžili pri poznávaní a hodnotení našej minulosti i súčasnosti. Vytvoril dielo, ktorým sa trvalo zapísal do histórie slovenskej fotografie. Výsledky fotografickej činnosti publikoval vo viacerých periodikách a samostatných knižných publikáciách a zároveň ich prezentoval na výstavných podujatiach doma i v zahraničí.
Slovenské národné múzeum už niekoľkokrát predstavilo širokej návštevníckej verejnosti tvorbu Igora Grossmanna. Dnes nadväzuje na tieto úspešné fotografické výstavy, ktoré prezentovali jeho špičkové fotografické práce a vracia sa opäť k dielu verejnosťou uznávaného významného fotografa, majstra Grossmanna – klasika slovenskej umeleckej fotografie. Výstavu pripravilo Slovenské národné múzeum v Martine v spolupráci pani Annou Schirlbauer, dcérou Igora Grossmanna.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!