Gemersko - malohontské múzeum Rimavská Sobota
* Gemer - Malohont Museum Rimavska Sobota

Gemersko - malohontské múzeum - logo

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Nám. Mihálya Tompu 5, 979 01 Rimavská Sobota

Tel.: +421 47 563 27 41, +421 47 563 27 30
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk / Facebook

 

Otváracie hodiny

 

január - marec: Po-Pi 8.00 - 16.00
apríl - september: Po-Pi 8.00 - 16.00, So-Ne 9.00 - 16.00
október - december: Po-Pi 8.00 - 16.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné: 2 €
Deti, študenti, dôchodcovia a ZŤP: 1 €
Deti do 6 rokov: bezplatne

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Gemersko - malohontské múzeumGemersko - malohontské múzeumGemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Gemersko - malohontské múzeumOGemersko - malohontské múzeumd roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.

Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.

 

Expozície

Veduta Rimavskej SobotyHrnčiarstvo zo zbierok GMM II.Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Múmia ženy menom TasheritnetiakSnáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčšHrnčiarstvo zo zbierok GMM I.í priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Obrazáreň GMMSobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.

 

Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

 

História výtvarného umenia
Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.

 

VEĽKÁ FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
21.05.2016, vernisáž o 18.00 31.07.2016 Tornaľa – Dobogó. Významné archeologické nálezisko z doby bronzovej

Tornaľa – Dobogó. Významné archeologické nálezisko z doby bronzovejOtvorenie výstavy je súčasťou programu XII. ročníka Noci múzeí a galérií – 21. mája o 18.00
Prostredníctvom archeologických nálezov výstava predstaví významné pohrebisko a sídlisko (osadu) pilinskej a kyjatickej kultúry, v mestečku Tornaľa, v polohe Dobogó. Na výstave budú vôbec prvý krát vystavené hrobové nálezy pochádzajúce zo všetkých archeologických výskumov, vykonaných na tomto pohrebisku. Prvé archeologické nálezy získal veliteľ 11. pešej divízie generál Radola Gajda v roku 1924. Prvý archeologický výskum na tejto lokalite vykonal v roku 1959 Gejza Balaša, zo Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorý odkryl 54 žiarových hrobov pilinskej kultúry. V rokoch 1966 a 1968 pohrebisko kompletne preskúmal profesor Václav Furmánek z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Na pohrebisku odkryl 226 žiarových hrobov pilinskej a kyjatickej kultúry, ako aj časť sídliska pilinskej kultúry.
Z predpokladanej rozlohy pohrebiska a z priemernej hustoty hrobov na skúmaných častiach pohrebiska možno odhadnúť, že celkový počet hrobov na tejto lokalite bol najmenej 10 000. Pohrebisko v Tornali predstavuje jedno z najvýznamnejších pohrebísk pilinskej a kyjatickej kultúry a svojou predpokladanou veľkosťou za zaraďuje medzi mimoriadne žiarové pohrebiská z doby bronzovej.
Dominantou výstavy, vrátane archeologických nálezov, bude aj idealizovaná rekonštrukcia pohrebnej hranice, ako aj rekonštrukcia žiarového hrobu pilinskej kultúry. Výstava je sprístupnená pri príležitosti 50. výročia realizácie archeologického výskumu pod vedením Dr.h.c. prof. Václava Furmánka, DrSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre.

 

21.05.2016, vernisáž o 18.00 31.07.2016 Ladislav Mednyánszky: Kresba

Ladislav Mednyánszky: KresbaOtvorenie výstavy je súčasťou programu XII. ročníka Noci múzeí a galérií – 21. mája o 18.00
Výstava je výberom z diel, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Predstavuje výber takmer 100 kusov diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc, denníkových ilustrácií. Motivicky ide najmä o zobrazenia krajinných výsekov, štúdií stromov, veľké množstvo figurálnych kompozícií, štúdií mužských tiel a tvárí, niekoľko zvieracích a architektonických motívov. Mnohé z nich slúžili ako prípravné štúdie veľkolepých olejomalieb. Mednyánszky okrem výtvarných diel zanechal po sebe aj rozsiahle písomné dedičstvo vo forme denníkov a listov. Jeho denníky boli rovnako plné kresieb a záznamov, v ktorých zachytáva svoje myšlienky, pocity, nálady, opisuje rôzne udalosti a zapisuje si mená a adresy osôb s ktorými sa stýkal. Denníkové kresby a štúdie poskytujú svedectvo o prežívaní umelca, jeho svedomitej príprave, cizelovaní techniky a intenzívnom prežívaní a zaznamenávaní diania okolo seba.
Barón Ladislav Mednyánszky (1852 – 1919) bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. S regiónom Gemer-Malohont sa osobnosť Ladislava Mednyánszkeho spája predovšetkým vďaka priateľskému vzťahu s Oliverom Gömörym zo Širkoviec a jeho manželkou Margitou. Výstava okrem tvorby Ladislava Mednyánszkeho - kresby priblíži aj vzťah Ladislava Mednyánszkeho a šľachtickej rodiny Gömöry zo Širkoviec.

 

27.07.2016, vernisáž o 15.00 28.10.2016 Konope, konope, zelené konope...
Spracovanie rastlinných vláken v minulosti

Konope, konope, zelené konope...Kurátorka výstavy: Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička)
Výstava prostredníctvom tkáčskeho, pradiarenského a iného náradia, doplneného fotografickým materiálom, predstaví proces spracovania rastlinných vláken, výrobu priadze, či tvorbu a úpravu samotného plátna.
Spracovanie rastlinných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria k najstarším technickým plodinám na Konope, konope, zelené konope...Slovensku a ktoré sa pestovali v Gemeri-Malohonte. Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok. Upradené nite sa zmotávali na motovidlo do pradien, pradená sa prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke - člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov.
Cieľom výstavy je predstaviť návštevníkom výrobu tkanín, ktorá bola v minulosti bežnou súčasťou každodenného života a ktorá je dnes pre mnohých neznáma, keďže domáca výroba plátna od polovice 20. storočia postupne zanikla.

 

11.08.2016, vernisáž o 15.00 30.09.2016 Fenomén Gemer, retrospektíva

Fenomén Gemer, retrospektívaKomisár: akad. sochár Rudolf Malacký, Mgr.art. Michal Kučík, Mgr.art. Veronika Selingová a PhDr. Oľga Bodorová
Mladé keramické sympózium (vek 18 až 38 rokov) s názvom Fenomén Gemer je projekt pre mladých začínajúcich domácich i zahraničných keramikárov. Zámerom projektu bolo vytvorenie priestoru pre ich tvorbu v historicky najkeramickejších regiónov Slovenska v Gemeri-Malohonte a Novohrade. Cieľom tejto aktivity bolo oživenie záujmu o keramiku v našom regióne. Kritériom výberu uchádzačov o účasť na sympóziu nebolo však reagovať vlastnou tvorbou, ale ich reakcia na keramickú tradíciu, najrozmanitejšou formou, pričom sa počíta predovšetkým s pojmom a materiálom akým je hrnčiarska hlina. Centrálou sympózia bol Zelený mlyn v Ožďanoch. Výstava je reflexiou na všetky doterajšie ročníky a najmä výsledky v podobe fotografie.

 

04.09.2016 30.11.2016 Pohľad do minulosti krajčírstva

Výstava sa zameriava na dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote a okolí, od vzniku krajčírskeho cechu až do obdobia 20. storočia. Návštevníci budú môcť nahliadnuť do sveta krajčírov a obchodníkov s textilom a oboznámiť sa s typickými krajčírskymi pomôckami. Budú prezentované aj predmety rimavskosobotského krajčírskeho cechu, ako aj šijacie stroje slávnych výrobcov.

 

11.09.2016 30.11.2016 Tajný život hraboša severského

Základnými témami výstavy sú život hraboša severského v mokradiach Podunajska, ekologické vzťahy v mokradiach, zmeny krajinnej štruktúry Podunajska počas historických období, ale aj dôležitosť ochrany prirodzených biotopov hraboša severského panónskeho prostredníctvom opätovného zavedenia tradičných spôsobov hospodárenia do oblasti Podunajskej nížiny. Ústrednou časťou výstavy je sústava panelov znázorňujúcich prirodzený biotop hraboša - trstinové a ostricové porasty, ktoré vytvárajú model nory hraboša v nadživotnej veľkosti. Vo vnútri „nory“ nazrú návštevníci, prostredníctvom multimediálnej plochy, do skrytého života tohto nenápadného cicavca.

 

03.11.2016 31.12.2016 Návštevníci kŕmidiel

Výstava priblíži prostredníctvom dermoplastických preparátov a fotografií návštevníkov vtáčích kŕmidiel, správne spôsoby prikrmovania vtákov a predstaví tiež najčastejšie používané druhy krmív, ktoré obľubujú rôzne druhy operencov.

 

08.11.2016 30.11.2016 Najkrajšie kŕmidlo, VIII. ročník

Výstava kŕmidiel pre vtáky, ktoré zhotovili žiaci II. stupňa ZŠ a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Počas predchádzajúcich ročníkov súťaže a výstavy zhotovili súťažiaci funkčné kŕmidlá z najrôznejších materiálov, ako prírodných, napríklad dreva, kokosových orechov, šúpolia, tak aj umelých, napríklad z plastových fliaš.

 

december 2016   Advent v Gemersko-malohontskom múzeu
     
02.12.2016 31.01.2017 Vojna v Tichomorí

Výstavu pripravilo Múzeum SNP v Banskej Bystrici v spolupráci s Národným múzeom 2. svetovej vojny v New Orleans a Veľvyslanectvom Spojených štátov amerických v Bratislave. Výstava prináša unikátne fotografie z amerických vojenských archívov dokumentujúcich vojnu tichomorí (v Pacifiku).

 

08.12.2016 28.02.2017 Július Sándy: Výber z diela

Július Sándy (1827-1894) bol známy maliar a grafik, ktorý študoval vo Viedni a Mníchove. Venoval sa najmä krajinomaľbe a portrétom, v intenciách dobového romantizmu. Pôsobil ako učiteľ kreslenia v Prešove, Košiciach a Budapešti. S regiónom Gemer-Malohont J. Sándyho spájajú rodinné väzby. V roku 1862 sa v Rimavskej Sobote oženil s Paulínou Jánosdeák, ktorá bola z matkinej strany príbuznou sochára Istvána Ferenczyho. Július Sándy bol svojimi dielami početne zastúpený aj na pamätnej Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy v roku 1882, od ktorej sa datuje vznik dnešného Gemersko-malohontského múzea. Niekoľko diel z tejto výstavy sa neskôr dostalo do zbierkového fondu múzea a vytvorilo tak základ pre budovanie fondu výtvarného umenia. Výstava vzniká v spolupráci so súkromnými vlastníkmi diel z Budapešti a Rimavskej Soboty.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!