www.sered.sk

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou.
Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy.

Mestské múzeum Sereď
* Municipal Museum Sered

Kostol Sv. Jána Krstiteľa bol podľa nápisovej tabule nad vchodom dokončený v roku 1881. Postaviť ho dal majiteľ seredského panstva a cirkevný patrón gróf František Esterházi.
Vzácne sú dva renesančné náhrobky zabudované v stene kostola pod chórom po oboch stranách hlavného vstupu. Vľavo je náhrobok kastelána šintavského hradu Fridricha Rottenberga, ktorý zomrel 28. júla 1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji pochádzajúcej z prvej polovice 17. storočia. Opotrebovanie prvého náhrobka svedčí o tom, že pôvodne zakrýval kryptu v dlážke starého kostola, ktorý stál do roku 1777 na mieste dnešného Mestského úradu.

Dvojpodlažná budova Mestského úradu bola dokončená v roku 1910 v období neskorého eklekticizmu. Ojedinele sú na nej požité prvky secesie (rozety okenných mreží, štít veže). Budovu spolu s priľahlou prízemnou budovou fary, v ktorej je dnes Mestské múzeum, navrhol a realizoval staviteľ Ján Tomaschek mladší z Nitry, ktorý pochádzal zo starého rodu mešťanostov a mecenášov mesta Sereď. Obe budovy tvoria v Seredi ojedinelý zachovalý architektonický celok, ktorý je spolu s nádvorím, kde sa v súčasnosti buduje lapidárium múzea, navrhnutý na zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok SR.

Socha Immaculaty, Panny Márie Nepoškvrneného počatia, pochádza z roku 1736, keď ho (podľa nápisu) "Ku cti Panny bez dedičného hriechu počatej postavili František Alchorn a Anna Mária Poschinová". Socha Panny Márie stojí na stĺpe, pod ktorým sú na podstavci umiestnené sochy svätých Floriána a Jána Nepomuckého.
Mariánsky stĺp je dnes ukrytý za stromami vpravo od vchodu do kostola. Pôvodne stál v strede hlavného námestia. Občianske združenie Vodný Hrad v spolupráci s Mestom Sereď sa v súčasnosti snaží o preloženie Mariánskeho stĺpa na pôvodné miesto.

Pomník "Padlým hrdinom pri obrane Slovenska r. 1919" realizovala v roku 1929 dvojica sochárov Jozef Pospíšil a Vojtech Ihriský (obaja sú známi ako autori sochy P. O. Hviezdoslava pred Národným divadlom v Bratislave). Tzv. Legionár bol pri slávnostnom otváraní nového mosta cez Váh v roku 1959 odstránený, ako ideologicky závadný. Do roku 1968 bol uložený v kasárňach a potom zakopaný do jamy za hrádzou pri Váhu.
(Občianske združenie Vodný Hrad a Mesto Sereď týmto žiada účastníkov zakopávania sochy, pravdepodobne vojakov základnej služby v Seredi v roku 1968-69, ktorí si pamätajú miesto, kde bola socha zakopaná, aby nám poskytli informácie na kontaktných telefónnych číslach, alebo mejlom. Ďakujeme.)

Štyri veľké barokové olejové veduty, pohľady na Sankt Peterburg z roku 1753, visia v Obradnej sieni Mestského úradu v Seredi.
Priniesol si ich zo svojej diplomatickej misie veľvyslanca Márie Terézie na dvore ruskej cárovny Alžbety Mikuláš Esterházy v roku 1761. Predlohou olejomalieb boli rytiny vydané k 50. výročiu založenia mesta Sankt Peterburg. Na troch z nich je signatúra Fran.co Guardi F. (fecit – urobil).

Sereď vznikla ako osada strážcov Vodného hradu Šintava. Hrad od jeho pôvodne domovskej obce, Šintavy, oddelilo po povodniach rameno Váhu. V prvej polovici 16. storočia bol Thurzovcami prebudovaný na mohutnú protitureckú pevnosť a odvtedy sa o ňom hovorí ako o seredskom hrade.
Alojz Medňanský vo svojom cestopise Malebná cesta dolu Váhom prináša pohľad na Sereď z roku 1818, na ktorom vidno posledný zvyšok stredovekej slávy šintavského hradu, strážnu vežu, donjon, ktorá sa o niekoľko rokov po zobrazení vplyvom silných dažďov zosunula a bolo treba ju rozobrať. Archeologický výskum, ktorý odhalil zvyšky murív gotického hradu Šintava a prekopal sa až k veľkomoravskému hradisku a dokonca k stopám po pravekom osídlení, dokázal nadčasový význam miesta pri brode pre križovatku obchodných ciest.

In the Middle Ages Sintava castle was a royal castle. Later on, it became the property of significant Hungarian aristocracy clans. In the 16. century, in the times of Turkish invades, the castle had been rebuilt into a strong military fortress. The archeology research that took place in the years 1984-1992 showed how eminent was the former castle. The remains of buildings and many artefacts from 12 to 19 century were found.
The guard tower of the castle from 1818 was painted by Vienna graphic Fischer in the book of travels by Alojz Mednyansky called “Malebna cesta dolu Vahom”. The tower was demolished in 1823.

Pýchou mesta bol kedysi jeho kaštieľ, klasicistické sídlo Eszterházyovcov. Po 2. svetovej vojne bol kaštieľ vyvlastnený, do začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia v ňom bolo sídlo Okresného národného výboru, potom hudobná a výtvarná škola a od začiatku deväťdesiatych rokov kaštieľ pustne.

In the 18. century Jozef Esterhazy, the earl, converted the military fortress into a barok aristrocratic Country seat, manor-house of Sered. The last remains of the famous castle are hidden in its walls.

Zámerom Mesta Sereď a Občianskeho združenia Vodný hrad, je vzbudiť záujem o tento archelogický skvost, nájsť investora na odhalenie a zakonzervovanie starých murív ukrytých v zemi a ich zakomponovanie do parkovej úpravy kaštieľa.

Na stránke www.sered.sk si môžete pozrieť zaujímavý projekt
"REVITALIZÁCIA KLASICISTICKÉHO KAŠTIEĽA V SEREDI"