Historicky významné mestá a obce Trenčianskeho kraja

A - Z

Trenčiansky kraj sa rozprestiera v severozápadnej časti Slovenskej republiky. Celú dĺžku západnej časti kraja tvorí štátna hranica s Českou republikou, na juhu kraja hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe hraničí s Banskobystrickým a na severe so Žilinským krajom.
Územie trenčianskeho kraja tvorí 9 okresov, z ktorých najväčší je okres Prievidza a najmenší okres Myjava. Trenčiansky kraj bol vytvorený na území bývalých okresov Trenčín, Považská Bystrica, Prievidza a obvodov Myjava z bývalého Senického okresu, Bánovce nad Bebravou a Partizánske z okresu Topoľčany.
Z geografického hľadiska patrí územie kraja do oblasti západných Karpát. Územím kraja preteká rieka Váh, pozdĺž ktorej sa tiahne Trenčianska kotlina. Túto na východe uzatvára masív Považského Inovca, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy, na západe masív Bielych Karpát. Na juhovýchode je kraj ohraničený pohorím Vtáčnik. Z juhu do územia zasahujú Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina a časť Podunajskej nížiny. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra. Riečnu sieť kraja okrem Váhu a Nitry tvoria i ďalšie vodné toky: Myjava, Jablonka, Drietomica, Súčanka, Vlára, Teplička, Bebrava.
Nerastné bohatstvo Trenčianskeho kraja je veľké, s rozmanitosťou surovinových druhov: hnedé uhlie, lignit, bauxit, dolomity, vápenec, dekoračný kameň. Významné zastúpenie majú aj minerálne vody a termálne pramene, ktoré sa využívajú na liečbu, napr. v kúpeľoch Trenčianske Teplice, Bojnice a Nimnice.
Z celkového počtu 275 administratívnych sídiel má 18 štatút mesta. Okrem krajského mesta Trenčína, sú to okresné mestá: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza a Púchov. Ďalšími mestami kraja sú: Bojnice, Brezová pod Bradlom, Dubnica nad Váhom, Handlová, Nováky, Nová Dubnica, Nemšová, Stará Turá a Trenčianske Teplice.

Internetová prezentácia Trenčianskeho samosprávneho kraja: www.tsk.sk