MMB - Hrad Devín - slovanské hradisko
* Devin Castle - Slavonic Site of Fortified Settlement

Múzeum mesta Bratislavy Hrad Devín

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Otváracie hodiny

 

Od apríla do septembra:
utorok až piatok otvorené 10:00 – 18:00 posledný vstup 17:30
sobota - nedeľa 10:00 – 19:00 posledný vstup 18:30

V pondelok je hrad Devín otvorený iba čiastočne od 10:00 do 17:00. Prístupný je areál hradu spolu s horným hradom. Uzavretá je výstava, expozícia v jaskynných priestoroch a toalety. Neposkytujeme sprievodcovské služby.

Od októbra do marca:
utorok až nedeľa otvorené 10:00 – 16:00 posledný vstup 15:30

Upozorňujeme ctenú verejnosť, že na hrade Devín je v čase 13:00 - 13:30 obedňajšia prestávka. Hrad je v tom čase uzatvorený.

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné (dospelý): 5 eur
Zľavnené vstupné (deti od 6 r. do 14 r., študenti, dôchodcovia): 2,50 eur
Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 osôb zadarmo): 1,50 eur
Rodinné vstupné (2 dospelí a deti do 14 r.): 10 eur
Bratislavská mestská karta: 4 eur
BA CARD: zadarmo

Vstupné v pondelok
Jednotné vstupné: 2 eur
Školské skupiny (min 10 osôb, 1x pedagóg na 10 detí zadarmo): 1,50 eur
Bratislavská mestská karta: 1,50 eur

Neplatiaci: Deti do 6 rokov, ZŤP, ŤZP/S, Novinári, Turistický sprievodca, 1 pedagóg na 10 detí

Vstupné počas podujatia: Rytieri na Devíne (v dňoch 7. mája, 4. júna, 2. júla, 6. augusta, 3. septembra 2017)

Základné vstupné: 8 eur
Zľavnené vstupné (deti od 6 do 14 r., študenti, dôchodcovia): 4 eur
Rodinné vstupné (2 dospelí a 2 deti do veku 14 r. ): 13 eur

Možnosť uplatniť kultúrne poukazy.
Pri pokladni je možná platba iba v hotovosti.
Vstup so psom je zakázaný.
Prístup pre vozíčkarov je obmedzený ( prístupný po stredné nádvorie).
Prístup pre kočíky je obmedzený ( prístupný po stredné nádvorie).

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO - čiastočne

História-popis

Hrad DevínDevín leží na okraji Devínskej brány, nazývanej aj Bratislavskou alebo Uhorskou bránou (Porta Hungarica), cez ktorú tečie Dunaj. Strategicky význam devínskej oblasti spočíval aj v tom, že sa tu križovala Jantárová a Podunajská cesta. Optimálne prírodné podmienky a strategická poloha predurčovali toto miesto na skoré osídlenie človekom. Oblasť hradného kopca bola obývaná takmer kontinuálne 7000 rokov.

Na južnom úpätí Devínskej Kobyly bola zistená osada z obdobia kultúry ľudu s mladšou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny. Na severozápadnom úpätí hradného kopca bola odkrytá skupina ôsmich kostrových hrobov datovaná do obdobia neolitu. Archeologické výskumy potvrdzujú osídlenie hradného kopca v dobe neolitu, eneolitu, v dobe bronzovej a v dobe halštatskej.

Na hrade Devín vznikla začiatkom 1. storočia pred Kr. keltská osada i s predhradím, ktoré sa
rozprestieralo na mieste dnešnej obce. Intenzívne osídlenie trvalo asi 100 rokov. V prvých desaťročiach 1. storočia po Kr. prenikajú k strednému Dunaju aj germánske kmene, ktoré spôsobili aj násilný zánik keltského osídlenia v Devíne.

Strategicky situované devínske hradisko využili v 1 – 4. storočí pred Kristom Rimania ako svoj predsunutý bod v barbariku, kontrolujúci predpolie hranice Limes Romanus, ktorú tvoril tok Dunaja. Devín bol osídlený pravdepodobne už od dvadsiatych rokov 1. storočia Germánmi, ktorí si tu po vzore Rimanov nechali postaviť honosné kamenné stavby.

O strategickom význame devínskeho hradiska v dobe veľkomoravskej by mohla svedčiť prvá písomná zmienka o ňom vo Fuldských análoch. Podľa dobového historika v roku 864 obkľúčil franský kráľ Ľudovít Nemec so svojím vojskom veľkomoravské knieža Rastislava na mieste, ktoré sa nazývalo v reči ľudu Dowina. Následné dohodnutie devínskeho mieru medzi oboma panovníkmi zastavilo postup franských vojsk na územie Veľkej Moravy.

Aj po zániku Veľkomoravskej ríše pokračovalo osídlenie devínskej oblasti. V 13. storočí opäť vzrástol politický a strategický význam hradu Devín. Hrad Devín bol v tomto období významným pohraničným hradom, ktorý strážil západnú hranicu Uhorského kráľovstva. Najväčšia stavebná činnosť na hrade Devín prebehla v 15. storočí, kedy hrad vlastnil rod Garayovcov. V roku 1460 získali hrad Devín grófi zo Sv. Jura a Pezinka, ktorí pochádzali z jednej z línií starobylého rodu Hunt-Poznanovcov. Medzi ďalšie významné rody, ktoré vlastnil hrad Devín boli Bathoryovci a Pálffyovci.

Definitívna skaza Devínskeho hradu prišla v lete 1809 počas obliehania Bratislavy a jej predmostia napoleonským vojskom. Vojaci Napoleonovej armády podmínovali horný a stredný hrad a vyhodili ich do povetria. Do Dunaja sa zrútili celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Hrad Devín už v tom čase nemal vojenskú posádku ani žiadny vojenský význam a dôvody jeho zničenia (rovnako ako neďalekého hradu Pajštún) zostávajú neznáme.

V roku 1896 sa v Uhorsku konali veľkolepé oslavy tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ich súčasťou bola aj výstavba siedmich pomníkov jeden z ich bol postavený aj na hrade Devín. Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov na čele s Jozefom Honzom-Dubnickým.

 

FOTOGALÉRIA Z HRADU DEVÍN / PHOTO-GALLERY FROM THE DEVIN CASTLE

 

Expozície

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
06.05.2017   Sprístupnenie horného hradu verejnosti

NKP hrad Devín je najnavštevovanejším múzeom MMB. Ročne sem zavíta viac ako 100 000 návštevníkov. V roku 2016 sme zaznamenali rekordných 175 000 osôb.
Je potešiteľné, že v sezóne 2017 sprístupňujeme pre verejnosť opäť aj horný hrad.
V septembri 2008 Múzeum mesta Bratislavy nútene uzavrelo horný hrad kvôli trhline v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom. Trhlina bola niekoľko mesiacov monitorovaná a odborná komisia konštatovala, že dochádza k zmenám, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej deštrukcii hradby. Nakoľko tadiaľ vedie jediná prístupová cesta, komisia rozhodla z dôvodu bezpečnosti návštevníkov horný hrad uzavrieť. Z dôvodu odľahčenia tlaku zeminy na poškodenú hradbu a realizácie jej opravy, bolo rozhodnuté vyťažiť zeminu až na skalné podložie. Archeologický výskum na strednej terase sa vykonal v rokoch 2008 – 2009. Odkryl viacero dovtedy neznámych historických murív zo 14. – 17. storočia. V rokoch 2010 – 2014 boli rekonštrukčné práce na hornom hrade zastavené.
Hlavné mesto SR Bratislava získalo v roku 2014 na obnovu NKP hradu Devín finančné prostriedky z programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“, financovaného z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu.
Cieľom projektu bolo tiež sprístupniť verejnosti hornú časť hradu Devín s novou expozíciou v jaskynných priestoroch pod názvom „Hrad Devín v 13. – 20. storočí“. Prostredníctvom viac ako 300 archeologických nálezov z hradu Devín prezentuje stavebný vývoj hradu, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa v Devíne odohrali.
Expozícia je doplnená aj o geologickú históriu hradného brala a unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov). Zachovali sa tu v podobe morského piesku s príslušnou faunou a tiež pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale.
Nová archeologická a geologická expozícia v jaskyniach pod horným hradom je atraktívnym a poučným expozičným priestorom. Veríme, že návšteva expozície spolu s výhľadom z horného hradu do širokého okolia poskytne návštevníkom hradu Devín nezabudnuteľný zážitok.

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!