Oravská galéria (OG) Dolný Kubín
* Orava Gallery Dolny Kubin

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Župný dom Dolný Kubín
Hviezdoslavovo námestie 11, 026 01 Dolný Kubín

Tel.: +421 43 586 32 12
E-mail: ogaleria@nextra.sk, orgaldk@vuczilina.sk
Www: www.oravskagaleria.sk, FACEBOOK, Google Art Projekt

 

Otváracie hodiny

 

Ut-Ne 10.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Oravská galéria - Galéria roka 2015Oravská galéria - Galéria roka 2015Základné vstupné - stále expozície: 2 €
Základné vstupné - výstava: 1 €
Dôchodcovia: 1 €
Deti, študenti: bezplatne

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO

 

 

História-popis

Župný dom Dolný Kubín 2011, foto poskytla Oravská galériaŽupný dom - priečelie 2012, foto poskytla Oravská galériaVznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne podmienila v roku 1965 výrazná výtvarná kultúra oravského regiónu, splynutím profesionálneho umenia s ľudovým výtvarným prejavom. Administratívnym a výstavným centrom Oravskej galérie je Župný dom z konca 17. storočia, ktorý sa nachádza v Dolnom Kubíne na historickom Hviezdoslavovom námestí. Baroková murovaná budova s ústredným arkádovým dvorom si zachovala svoju dnešnú podobu z poslednej rozsiahlej obnovy z roku 1893. Čelná fasáda budovy má neobarokovú úpravu z roku 1896. Župný dom Dolný Kubín 2011, foto poskytla Oravská galériaNa fasáde je medzi prvým a druhým poschodím nad hlavným vchodom do budovy reliéfny polychrómovaný, pieskovcový župný erb Oravy z 18. storočia. V roku 1994 bola ukončená jeho rozsiahla generálna rekonštrukcia, ktorou galéria získala 1.800 m2 expozičných a výstavných plôch.
Zbierkový fond galérie tvorí 8 výtvarných disciplín v počte cca 8000 kusov výtvarných diel.

 

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Expozície

Župný dom Dolný Kubín/County Hall Dolny Kubin:

 

V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria trvalé expozície z vlastných zbierok:
- Staré umenie 15.-19. storočia
- Ikony
- Slovenské výtvarné umenie 20. storočia
- Tradičné ľudové umenie
- Štefan Siváň – rezbár z Oravy

 

ŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy, foto poskytla Oravská galériaŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy

- nová stála expozícia zo zbierok Oravskej galérie na prízemí Župného domu, slávnostne otvorená od 10.12.2010
Autorka koncepcie expozície a kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Autor fotografií: Stanislav Bodorík
Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie SPP v grantovom programe Dedičstvo regiónov.
Stálu expozíciu z vlastných zbierok Štefan Siváň – rezbár z Oravy pripravila Oravská galéria v Dolnom Kubíne v roku 2010 pri príležitosti 45. výročia založenia galérie.
Štefan Siváň, rodák z hornooravskej obce Babín, patrí medzi najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Jeho tvorba nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením a vykryštalizovala do autentického výtvarného výrazu, charakterizovaného robustným formovaním materiálu, špecifickou modeláciou tvarov a priestorovým vnímaním autodidakta.
K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch 20. storočia koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom a postupne popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch sa o jeho tvorbu začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal Siváň po prvý krát vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracúvaných námetov. Drevené sošky a sochy v pestrej motivickej škále sa postupne stali predmetom záujmu galérií a múzeí. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
V jeho tvorbe by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Náboženské námety, hlavne betlehemy, stáli pri zrode Siváňa – rezbára a sprevádzali ho celým životom. Sakrálne a biblické témy premieňal na členité naratívne výjavy. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a pastierskej práce. Rodinu tiež varioval vo všetkých jej podobách. Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše často vyrezával medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce. Vytváral aj exotické zvieratá – slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti.
Počas svojho dlhého života vytvoril rozsiahle dielo, ktoré vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravidelne bol zastúpený na výstavách medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky nechýbali ani na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982. Siváňovo umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním. V pravom zmysle slova nemôže mať rovnocenných nasledovníkov. Sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou nedisponoval na Slovensku žiadny z insitných tvorcov. Drobný vzrastom, monumentálny dielom - autentickým, neopakovateľným a jedinečným, ktoré sa stalo výpoveďou jednoduchého človeka – rezbára o svojej zemi, ľuďoch a ich každodenných radostiach i starostiach.

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Galéria Márie Medveckej Tvrdošín-Medvedzie

 

Slanický ostrov umenia Námestovo

 

 

Oravská galéria získala tretie miesto v súťaži Galéria roka 2014Oravská galéria získala tretie miesto v súťaži Galéria roka 2014.

Každoročne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlasuje súťaž Múzeum roka / Galéria roka. Oravská galéria sa v kategórii Galéria roka 2014 prihlásila projektmi Akvizícia výtvarných diel z 20. a 21. storočia, Reštaurovanie neskorobarokových sôch a Vydanie publikácií o Márii Medveckej pri príležitosti 100. výročia jej narodenia.

 

 

 

 

Kalendárium

 

Veľká výstavná sieň

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
12.01.2017, vernisáž o 16.30 26.03.2017 Erna Masarovičová – Katarína Kissoczy: Aká matka, taká Katka

Kurátorka: Elena Porubänová, Galéria MAB v Trenčíne
Reklamný partner: RESPECT - spoločnosť, pôsobiaca na trhu finančného sprostredkovania v oblasti poistenia
Pozvánka na výstavu (PDF)
Výstavou Erny Masarovičovej a Kataríny Kissoczy pod názvom Aká matka – taká Katka, Oravská galéria v Dolnom Kubíne v spolupráci s Galériou Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne predstaví sochársku tvorbu dvoch významných slovenských sochárok.
Názov výstavy parafrázuje a vtipne odhaľuje rodinné väzby i tvorivé smerovanie oboch autoriek v kontexte súčasného sochárstva. Spoločná výstava Erny Masarovičovej a Kataríny Kissoczy, tak má ambíciu stať sa vzájomným dialógom s priestorom a kovovou hmotou na pozadí vzťahu matky a dcéry. Chce hravo a bez pátosu predstaviť vzájomnú zviazanosť tvorby oboch autoriek – nadčasovosť a výnimočnosť sochárskeho prejavu matky a rešpekt a inšpiráciu dcéry, scénografky a sochárky.
Má ambíciu priblížiť tvorbu Erny Masarovičovej (1926 – 2008), ako jednej z prvých vyštudovaných sochárok, ktorá sa stala významnou predstaviteľkou a priekopníčku komornej i monumentálnej kovovej plastiky, originálneho autorského šperku a moderného tvaru plakiet a medailí. A súčasne predstaviť tvorbu jej dcéry Kataríny Kissoczy, ktorá svoj umelecký priestor venovaný farebnej kovovej plastike, inšpirovaný rodinným zázemím, vybudovala a rozšírila z ateliéru a interiéru do prírody a exteriéru. Svojou sochárskou tvorbou z kovu sa začala na slovenskej výtvarnej scéne intenzívnejšie prezentovať až od roku 2009 i keď samostatne a na kolektívnych výstavách na Slovensku i v zahraničí Katarína Kissoczy veľmi úspešne vystavuje už od roku 1984.
Súčasťou spoločného konceptu výstavy „Aká matka, taká Katka“, budú v premiére prezentované aj veľkoformátové fotografie bratislavského umeleckého fotografa Antona Sládeka, zaznamenávajúce autentickú nostalgiu a špecifickú náladu sochárskeho ateliéru Erny Masarovičovej, tak ako ho dodnes kontinuálne uchováva dcéra Katarína. Fotograf sprítomňuje predmety sochárkinej každodennej profesijnej potreby, i jej umelecké diela, tak ako ich Erna Masarovičová zanechala tomuto svetu. Oplývala vzácnym darom vedieť i vidieť. A toto fotograf Anton Sládek so svojou jemnou vnímavosťou vo svojich fotografiách osobitým pohľadom zaznamenal.
Celý koncept projektu pripravený pre Oravskú galériu v Dolnom Kubíne spolu s plastikami, šperkami a medailami Erny Masarovičovej, objektmi Kataríny Kissoczy a fotografiami Antona Sládeka.
Medzi plastikami a objektmi zo súkromnej zbierky autoriek, z majetku Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, sochárskej zbierky Ivana Melicherčíka, na výstave nebude chýbať ani rozmerná socha od Erny Masarovičovej „Milenci“, zapožičaná z majetku Galérie Danubiana.
Sprievodcom výstavy bude i katalóg (vydaný s podporou Fondu na podporu umenia)
zaznamenávajúci spolu s rozsiahlym obrazovým materiálom biografiu i charakteristiku
tvorby vystavujúcich autorov.

 

30.03.2017, vernisáž o 16.30 11.06.2017 Karol Felix – Pasce a posolstvá

Pozvánka na výstavu (PDF)
Kurátor: PhDr. Ľudovít Petránsky
Grafik a maliar Karol Felix (nar. 1961) patrí k najosobitejším slovenským výtvarným umelcom svojej generácie. V roku 1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, dnes už na legendárnom oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie u prof. Albína Brunovského, a odvtedy rozvíja svoj precízny a zároveň rozmanitý výtvarný program. Karol Felix sa doteraz predstavil na viac ako šesťdesiatich samostatných výstavách na Slovensku a v zahraničí (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Taliansko, USA, Egypt, Južná Afrika atď.). Je držiteľom viacerých domácich a zahraničných ocenení prevažne za grafickú a známkovú tvorbu. Ako hosťujúci umelec prednášal o slovenskej grafike a svojej tvorbe v USA, Juhoafrickej republike, Spojených Arabských Emirátoch, Egypte a Škótsku.
Aktuálna výstava Karola Felixa v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne predstavuje autora a jeho tvorbu vo všetkých výtvarných médiách, ktorým sa programovo venuje. Zahŕňa reprezentatívny výber jeho grafickej tvorby v klasických hĺbkotlačových technikách, prierez známkovej tvorby, ale tiež výsledky jeho súčasného výtvarného programu zahŕňajúceho maľbu, digitálne tlače, kresby, koláže, asambláže a kombinované techniky. Názov výstavy odkazuje na témy, ktorým sa venoval, ale zároveň je aj ironicko-metaforickým vyjadrením autorovej snahy o hľadanie adekvátnej výtvarnej reči, pomocou ktorej sa snaží akcelerovať svoje vizuálne posolstvo. Výstava prezentuje výsledky jeho výtvarného programu od miniatúrnych formátov známok, ex libris a malej grafiky, až po veľkoformátové diela v oblasti maľby, koláže a digitálnych tlačí.
„Nie som konceptualista, ale pár inštalácií som už urobil a vždy má zaujíma, ako sa to dá urobiť inak,“ hovorí Karol Felix. „Pre mňa je dôležité, ako priestor na mňa pôsobí.“ Autor má pri svojich veciach nadhľad a veľmi často sa na svoju tvorbu pozerá aj z druhej strany – z pohľadu diváka. Nechce, aby výstava bola nudná exhibícia autorových ambícií, a preto rád rozohráva svoju kolekciu do rôznych obrazcov. Aj preto sa dá prítomná výstava v Oravskej galérii čítať ako príbeh, ale aj ako jeho jednotlivé kapitoly. Ako magické znaky, ale aj ako intímne odkazy. Ako lákavé pasce, ale aj posolstvá jedného umelca, ktorý má čo povedať.

     

Malá výstavná sieň

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
12.01.2017, vernisáž o 16.30 26.03.2017 TEODOR SCHNITZER „MUŽ Z DIVOKÉHO VÝCHODU“

Kurátori: Miloš Kopták, Mária Rojko, Ida Želinská
Spolupráca: TOTO! je galéria, Bratislava
Reklamný partner: RESPECT - spoločnosť, pôsobiaca na trhu finančného sprostredkovania v oblasti poistenia
Pozvánka na výstavu (PDF)
Indiáni, kovboji, kolty, tomahawky, lasá, skalpy, divo bežiace mustangy... to všetko sme, keď sme boli malí, videli ako živé, ako naozaj, keď sme čítali dobrodružné romány z edície STOPY, ale aj rodokapsy v zošitovej väzbe, tlačené na lacnom hnedastom papieri. Celé generácie detí pri tých príbehoch snívali svoje sny o hrdinstve, cti, priateľstve na život a na smrť a statočnosti.
Keď sa pozriete na slovenské vydania príbehov z Divokého západu, často za nimi stojí muž z Divokého východu, rodák z Košíc, ilustrátor Teodor Schnitzer. Od r. 1955 do 1977 ilustroval najmenej 116 kníh: mayovky, cooprovky, stevensonovky.
Zložitá technika nitrotmelu a škrabanej štetcokresby – vyškrabávanie postáv a vecí priamo do papiera, potiahnutého čiernou farbou, vytvorilo v ilustráciách zvláštnu dynamiku, príbeh je akoby zastavený v okamihu, podobá sa fotografiám zo začiatku storočia.
Od sedemdesiatych rokov minulého storočia nastalo v tvorbe Teodora Schnitzera ticho. Z príbehu o ilustrácii sa stal príbeh o boji s alkoholom a boji o bežný, dôstojný život. Ticho však nastalo aj v antológiách slovenského výtvarného umenia: pre teoretikov prestal existovať, akoby jeho umenie nestálo za to, pripomenúť si, archivovať.
Bolo to preto, že ilustroval low-brow žánre – kovbojky a indiánky a nie veľké umenie? Alebo preto, že sa jednoducho stratil? Až dôsledné pátranie po jeho blízkych, stretnutie a otvorenie šuplíkov vo februári 2015 odkrylo stratené dielo.

TOTO! je taká galéria, v ktorej sú vystavené ilustrácie – obrázky, ktoré si pamätáme z knižiek, čo sme čítali ako deti, aj z tých, čo si teraz čítame so svojimi deťmi. Ilustrátorov, čo ich namaľovali, však často ani nepoznáme: veď koho by napadlo hľadať niekde na konci knihy meno napísané drobnými písmenkami. A tak nám často uniká, aká je slovenská ilustrátorská tradícia úžasná. A aj to, že ilustrácia je také isté umelecké dielo ako obraz či grafika. Zaslúži si visieť v galérii. Alebo u vás doma.

 

30.03.2017, vernisáž o 16.30 11.06.2017 Peter Saxun – Čas zrelosti?

Pozvánka na výstavu (PDF)
Kurátor výstavy: Mgr. Dagmar Adamusová
Fotografické začiatky Petra Saxuna (1966) sú spojené so štúdiom na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach, kde bola fotografia samozrejmou súčasťou umeleckej výučby. Na škole si osvojil jej základy a čím o nej viac vedel, tým viac ho fascinovala. Obdiv k tejto výtvarnej disciplíne, skúmanie jej technologických a výrazových možností viedli k tomu, že sa fotografovanie stalo jeho celoživotnou záľubou. S dostupnosťou digitálnych technológií jeho cesta prirodzene smerovala k prechodu od tradičnej analógovej fotografie k digitálnej.
Fotografické myslenie Petra Saxuna je do značnej miery ovplyvnené jeho profesiou konzervátora. Vzájomným prelínaním a vrstvením fotografických záznamov a ďalším upravovaním v grafických programoch zhmotňuje esenciu konkrétneho miesta, v ktorom ustrnuli stopy histórie a vlastnej pamäte. Experimentovaním so vzájomným prelínaním snímok, ich zmnožením a retušovaním vnáša do statického dvojrozmerného fotografického obrazu tretí rozmer - aspekt plynutia času. Výsledné dielo, zložené z rôznych priestorových a časových faziet, odzrkadľuje čisto subjektívny pohľad na skutočnosť. Autor ju pretvára na „svoj obraz“ s cieľom upraviť daný stav tak, aby výsledok odzrkadľoval jeho poetiku. Jeho manipulovanie s realitou je magické, niekedy až naratívne, ako je to napr. v prípade série portrétov. V podobizniach starých rodičov sa tak zrkadlí ich životná múdrosť a láska, ktorá spája rodinu pohromade. V pozadí portrétov detí môžeme zase vnímať mikropríbehy, prostredníctvom ktorých skúmajú svet z vlastnej perspektívy, menia sa na obľúbených rozprávkových hrdinov a snívajú svoje sny.
Peter Saxun siaha po rôznych, spravidla tradičných témach a motívoch, ide mu však o vlastný spôsob sprítomňovania viditeľného. Veľkou inšpiráciou je pre neho krajina a prostredie vidieka. Fotografický záznam krajiny rozširuje o podtext vlastných emócií a spomienok s ňou spojených. Zvlášť to platí pri nostalgických návratoch do krajiny svojho detstva – dedinky Kusín na brehu Zemplínskej šíravy.
Prostredníctvom manipulovaných fotografických obrazov zaznamenáva tiež motívy z Oravy, kde sa krátko po ukončení štúdia usadil. Na Orave, ktorá sa stala jeho druhým domovom, našiel okrem rodinného zázemia aj množstvo inšpiratívnych zákutí. Či už to bola ľudová architektúra, hornatá krajina, jej obyvatelia alebo predmety z nedávnej histórie i každodenného života, fotoaparátom zachytil všetko, čo vzbudilo jeho pozornosť a vyskladal tak pôsobivú mozaiku vlastného obrazového sveta. Možno v nej postrehnúť citlivého pozorovateľa, vnímajúceho súvislosti, ktoré iným unikajú.
Osobitnú kapitolu tvorby Petra Saxuna predstavujú snímky, ktoré zaznamenávajú pracovné prostredie Oravskej galérie, kde s krátkou prestávkou pracuje od roku 1985. Sakrálne plastiky a artefakty, ktorým reštaurovaním prinavracia ich pôvodný charakter, patria medzi najsilnejšie motívy aj v jeho fotografickej tvorbe. Z hĺbky vlastnej viery a výtvarného vnímania ďalej rozvíja jednotlivé námety a spracúva ich v nových kontextoch s dôrazom na ich kontemplatívny účinok.
Fascinujú ho tiež rôzne štruktúry, ktoré rád využíva pri vrstvení. Tie potom dodávajú výslednému obrazu akúsi patinu času, ktorá navodzuje myšlienku pominuteľnosti – krátkosti ľudskej existencie i dočasnej trvanlivosti vecí, či nezadržateľných premien krajiny. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa tak striedajú vo večnom kolobehu času.
Výstava predstaví Saxunovu fotografickú tvorbu pri príležitosti jeho nedávneho životného jubilea.

     

Edukačné

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
07.03.2017 30.04.2017 Menej znamená viac, alebo sedem hriechov v podaní Fera Liptáka

Kurátorka výstavy: Eva Ľuptáková
Pozvánka na výstavu (PDF)
„Vstúpili sme do obdobia, v ktorom „menej znamená viac“. Také je určenie štyridsiatich dní príprav na sviatky utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ak sa približujeme k jeho životu, zameriavame sa na „menej“, lebo ide o jedinú, avšak podstatnú ponuku – na Cestu, na Pravdu a na Život. Prestávame blúdiť v premnožených ponukách na široké cesty, upravené pravdy a neurčené životy.“
40 dní a 40 nocí sú príležitosťou vzdať sa "zlatého teľaťa", ktorému sa v živote klaniame.

Tvorcom obrazov s témou siedmych hriechov je divadelný a filmový scénograf, ilustrátor a maliar s neprehliadnuteľným maliarskym rukopisom Fero Lipták. Návštevníkovi ponúka obrazy, z ktorých mnohé nesú témy točiace sa okolo ľudských hriechov, nie však s cieľom moralizovať. Autor s nadhľadom parafrázuje hriechy a ľudské slabosti, z ktorých najčastejšie vychádza ďalšie hriešne konanie. Fero Lipták dokáže vnímať situácie a veci v kontextoch, ktoré bežní ľudia nevnímajú a z tých najobyčajnejších a najbanálnejších vecí dokáže vytvoriť veselé vizuálne zázraky.
Kolekciu obrazov - Sedem hlavných hriechov daroval autor Oravskej galérii v Dolnom Kubíne v roku 2012 pri príležitosti konania jeho profilovej autorskej výstavy „Sedem hriechov, alebo potopa po nás“ vo Veľkej výstavnej sieni v Župnom dome v Dolnom Kubíne.
1. pýcha (lat. superbia)
2. lakomstvo (lat. avaritia)
3. závisť (lat. invidia)
4. hnev (lat. ira)
5. smilstvo (lat. luxuria)
6. obžerstvo (lat. gula)
7. lenivosť (lat. acedia) - duchovná znechutenosť


CV: František Lipták sa narodil v roku 1962 v Spišskej Sobote. V rokoch 1977 – 1981 študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Košiciach a v rokoch 1981 – 1986 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení, odb. divadelná scénografia (prof. L. Vychodil). Ako umelec v slobodnom povolaní spolupracoval s mnohými divadlami na Slovensku, v Česku a Poľsku. Viaceré z divadelných hier, na ktorých sa podieľal ako scénograf, boli ocenené na domácich a zahraničných festivaloch. Je zakladateľom nezávislej divadelnej spoločnosti Teatro Tatro. Ako architekt a výtvarník participoval na tvorbe profilových slovenských filmov 90. rokov minulého storočia. S režisérom M. Šulíkom spolupracoval na filmoch Neha, Všetko čo mám rád, Záhrada, Orbis pictus, Zabíjačka, Krajinka, Slnečný štát a Cigán. Za film Záhrada získal v roku 1995 Českého leva. Spolupracoval tiež na filmoch Vášnivý bozk (réžia: M. Šindelka), Vták ohnivák (réžia: V. Vorlíček), Jánošík – pravdivá história (réžia: A. Holland), Dážď padá na naše duše (réžia: V. Balco) a Čert ví proč (réžia: R. Vávra). Zároveň sa venuje maľbe, ilustrácii a plagátovej tvorbe. Žije v Bratislave.

     

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!