Oravská galéria (OG) Dolný Kubín
* Orava Gallery Dolny Kubin

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Župný dom Dolný Kubín
Hviezdoslavovo námestie 11, 026 01 Dolný Kubín

Tel.: +421 43 586 32 12
E-mail: ogaleria@nextra.sk, orgaldk@vuczilina.sk
Www: www.oravskagaleria.sk, FACEBOOK, Google Art Projekt

 

Otváracie hodiny

 

Ut-Ne 10.00 - 17.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Oravská galéria - Galéria roka 2015Oravská galéria - Galéria roka 2015Základné vstupné - stále expozície: 2 €
Základné vstupné - výstava: 1 €
Deti, študenti: 0,50 €
Dôchodcovia: 1 €
Deti do 6 rokov: bezplatne

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO

 

 

História-popis

Župný dom Dolný Kubín 2011, foto poskytla Oravská galériaŽupný dom - priečelie 2012, foto poskytla Oravská galériaVznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne podmienila v roku 1965 výrazná výtvarná kultúra oravského regiónu, splynutím profesionálneho umenia s ľudovým výtvarným prejavom. Administratívnym a výstavným centrom Oravskej galérie je Župný dom z konca 17. storočia, ktorý sa nachádza v Dolnom Kubíne na historickom Hviezdoslavovom námestí. Baroková murovaná budova s ústredným arkádovým dvorom si zachovala svoju dnešnú podobu z poslednej rozsiahlej obnovy z roku 1893. Čelná fasáda budovy má neobarokovú úpravu z roku 1896. Župný dom Dolný Kubín 2011, foto poskytla Oravská galériaNa fasáde je medzi prvým a druhým poschodím nad hlavným vchodom do budovy reliéfny polychrómovaný, pieskovcový župný erb Oravy z 18. storočia. V roku 1994 bola ukončená jeho rozsiahla generálna rekonštrukcia, ktorou galéria získala 1.800 m2 expozičných a výstavných plôch.
Zbierkový fond galérie tvorí 8 výtvarných disciplín v počte cca 8000 kusov výtvarných diel.

 

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Expozície

Župný dom Dolný Kubín/County Hall Dolny Kubin:

 

V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria trvalé expozície z vlastných zbierok:
- Staré umenie 15.-19. storočia
- Ikony
- Slovenské výtvarné umenie 20. storočia
- Tradičné ľudové umenie
- Štefan Siváň – rezbár z Oravy

 

ŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy, foto poskytla Oravská galériaŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy

- nová stála expozícia zo zbierok Oravskej galérie na prízemí Župného domu, slávnostne otvorená od 10.12.2010
Autorka koncepcie expozície a kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Autor fotografií: Stanislav Bodorík
Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie SPP v grantovom programe Dedičstvo regiónov.
Stálu expozíciu z vlastných zbierok Štefan Siváň – rezbár z Oravy pripravila Oravská galéria v Dolnom Kubíne v roku 2010 pri príležitosti 45. výročia založenia galérie.
Štefan Siváň, rodák z hornooravskej obce Babín, patrí medzi najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Jeho tvorba nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením a vykryštalizovala do autentického výtvarného výrazu, charakterizovaného robustným formovaním materiálu, špecifickou modeláciou tvarov a priestorovým vnímaním autodidakta.
K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch 20. storočia koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom a postupne popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch sa o jeho tvorbu začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal Siváň po prvý krát vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracúvaných námetov. Drevené sošky a sochy v pestrej motivickej škále sa postupne stali predmetom záujmu galérií a múzeí. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
V jeho tvorbe by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Náboženské námety, hlavne betlehemy, stáli pri zrode Siváňa – rezbára a sprevádzali ho celým životom. Sakrálne a biblické témy premieňal na členité naratívne výjavy. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a pastierskej práce. Rodinu tiež varioval vo všetkých jej podobách. Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše často vyrezával medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce. Vytváral aj exotické zvieratá – slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti.
Počas svojho dlhého života vytvoril rozsiahle dielo, ktoré vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravidelne bol zastúpený na výstavách medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky nechýbali ani na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982. Siváňovo umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním. V pravom zmysle slova nemôže mať rovnocenných nasledovníkov. Sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou nedisponoval na Slovensku žiadny z insitných tvorcov. Drobný vzrastom, monumentálny dielom - autentickým, neopakovateľným a jedinečným, ktoré sa stalo výpoveďou jednoduchého človeka – rezbára o svojej zemi, ľuďoch a ich každodenných radostiach i starostiach.

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Galéria Márie Medveckej Tvrdošín-Medvedzie

 

Slanický ostrov umenia Námestovo

 

 

Oravská galéria získala tretie miesto v súťaži Galéria roka 2014Oravská galéria získala tretie miesto v súťaži Galéria roka 2014.

Každoročne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlasuje súťaž Múzeum roka / Galéria roka. Oravská galéria sa v kategórii Galéria roka 2014 prihlásila projektmi Akvizícia výtvarných diel z 20. a 21. storočia, Reštaurovanie neskorobarokových sôch a Vydanie publikácií o Márii Medveckej pri príležitosti 100. výročia jej narodenia.

 

 

 

 

Kalendárium

 

Veľká výstavná sieň

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
08.09.2016, vernisáž o 16.30 06.11.2016 PETER POLLÁG - Ľubovník bodkovaný / Hyperium perforatum

Kurátorka výstavy: PhDr. Eva Ľuptáková
Hudobný hosť vernisáže: Sima Martausová
Pozvánka na výstavu (PDF)
Peter Pollág (1958) sa v rámci svojej generačnej vrstvy radí k univerzálne zameraným autorom, schopným komunikovať v rôznych médiách. V jeho tvorbe, ktorá zahŕňa niekoľko výtvarných disciplín, no dominuje v nej maľba, je všadeprítomný experimentátorský prístup. Peter Pollág je typ umelca – rozprávača, ktorý tému rozvíja vo viacerých maliarskych a významových vrstvách. Ako zanietený figuralista komentuje vo svojich obrazoch prežité i odpozorované medziľudské vzťahy, spracúva impulzy zo svojich ciest po svete, zo spoznávania rôznych kultúr. Napriek tomu, že Pollágov rukopis s charakteristickým vrstvením rozličných maliarskych stôp je ľahko rozpoznateľný, jeho tvorba je mnohotvárna.
Výstava v Oravskej galérii predstaví autorovu tvorbu z posledných rokov, veľkorozmerné plátna, komornú tvorbu, ilustráciu, frotáže a objekty. Jej názov „Ľubovník bodkovaný“ je odvodený od rovnomenného obrazu, na ktorom tematizuje rodinu. Lásku a vzájomné rodinné väzby si Peter Pollág stotožňuje práve s rastlinkou ľubovníka bodkovaného, ktorá pre neho symbolizuje rodinné šťastie a spája sa so spomienkami na obdobie detstva. Niektoré z diel, ktorými reaguje na Genia loci daného miesta, históriu a stopy kolektívnej pamäti, boli vytvorené špeciálne pre výstavu v Oravskej galérii.
Výstavu sprevádza vydanie reprezentatívnej monografie o umelcovi, ktorá bude slávnostne uvedená na vernisáži.
Peter Pollág sa narodil 19. februára 1958 v Levoči. V rokoch 1977 – 1983 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (doc. František Stoklas, súkromne prof. Albín Brunovský a doc. Ján Matejko). V roku 1980 absolvoval študijný pobyt na Accademia di Belle Arti Pietro Vanucci v Perugii (prof. Bruno Orfei). Štúdiá si dopĺňal tiež na Akadémii výtvarných umení v Prahe (1984 – 1989, prof. Radek Kolář), na École Nationale Supérieure des Beaux Arts v Paríži (1986-1987, prof. Riccardo Licata a prof. Pierre Carron) a na Facultad de Bellas Artes Universidad Complutense v Madride (1988). Za sebou má množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma i v zahraničí, jeho diela sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach na štyroch kontinentoch. Žije v Bratislave a venuje sa maliarskej tvorbe, kresbe, ilustrácii a sochárskym realizáciám.

 

10.11.2016, vernisáž o 16.30 08.01.2017 Veronika Rónaiová - Návraty a vízie

Pozvánka na výstavu (PDF)
Veronika Rónaiová v priestoroch Oravskej galérie na autorskej výstave s názvom Návraty a vízie predstavuje jedno nové režijné komponovanie – priesečníkový remake svojich príbehov a formátov s ohľadom na genia loci daného priestoru.
Infiltrovaním starších výstavných sekvencií do nových scén autorka nastavuje potrebné zrkadlo už vyšľapanej cesty a vykresľuje a načrtáva aj nové vízie. Nerozdeľuje v duchu moderny či postmoderny, ale akceptuje to, čo je simultánne predmoderné, súčasné k moderne, a takto v podstate teda transmoderné. Tento postoj jej tak umožňuje skúmať problematiku pravdy a básnickej metafory, pri ktorej námety toho najvšednejšieho pôvodu môžu v takom prípade evokovať duchovno, ba až sakrálno. Samotná výstava sa v tomto procese stáva priestorovým autoportrétom – metaforickým prístavom i mediálnym rozhraním medzi autorkinou mysľou a divákmi.
Maliarske pole tu už nie je tradičnou obrazovou plochou, ale citlivou vrstvou, neustálym prekrývaním tém a ich fragmentov, ale aj mediálnym vrstvením (od komponovania obrazu k inscenovaniu a deinštalácii obrazového sveta). Identifikačným znakom tvorby Veroniky Rónaiovej je mutujúci maliarsky kód. Obsahuje pamäťové stopy, odlišné prístupy a rukopisy, kúzlo prvotného fotorealistického figurálneho obrazu a jeho pretavenie na osobný archív, depozit, art-banku základných ideí a opakovaných príbehov.
Autorkin maliarsky monológ sa odohráva v rámci „sociálnej sondy“ a rozhovoru, kedy na svoje intímne územie necháva Rónaiová vstúpiť aj iných umelcov. Hovoríme tu o akejsi kreatívnej kultúre. Tak nazýva novú kultúrnu paradigmu Dussel. Táto kultúra nie je prázdnou globalizovanou jednotou, ale skôr trans-modernou pluriverzalitou/diverzitou (s mnohými univerzálnosťami); upozorňuje, že proces prerušenia vzájomného dialógu, popierania jeho dôležitosti, podobne ako hodnoty iných kultúr nakoniec zadusia našu ľudskosť.
Veronika Rónaiová je umelkyňa, ktorej primárne vyjadrovacie médium je tak maľba s kresbou, ako aj konceptuálne ladená inštalácia a práca s archívom. Zatiaľ čo prvých cca dvadsať rokov svojej tvorby sa venovala fotorealisticky ladeným obrazom raz s civilnými, inokedy so symbolickými presahmi, od druhej polovice deväťdesiatych rokov vykročila mimo svet vymedzený iba na maliarske plátno a začala pracovať nielen s priestorom galérie, ale tiež s časopriestorom svojich skorších motívov. Ak už v obrazoch z neskorých 80. rokov sa objevuje princíp koláže, zatiaľ však uplatňovaný vo vnútri obrazu, o desať rokov neskôr sa autorka vrhá aj do akéhosi „rozšíreného poľa“ maľby a kresby a svoje motívy začína duplikovať, replikovať, vrstviť a reinterpretovať v médiu kresby ceruzou či dokonca v mnohovrstevnatom prekresľovaní cez kopírovací papier. S každou ďalšou výstavou potom pracuje autorka komplexnejšie ako s celkovou inštaláciou, ako s jedným uceleným umeleckým dielom, ktorého významy sa rozohrávajú v celku interakcie jednotlivých „exponátov,“ komponentov výstavy. Rovnako tak, ako si „vypožičiava“ autorka svoje skoršie motívy, aby ich dávala do nových kontextov, cituje i niektorých klasikov (napr. motív Berniniho Sv. Terezy v extáze sa v jednom období objavuje na desiatkach kresieb), neskôr komponuje niekoľko výstav s názvom „Sociálna sonda,“ kde skúma na základe zapožičaných exponátov vzťahy medzi umelcami, s ktorými ju spájajú najrôznejšie väzby – najbližšia rodina, učitelia, priatelia, študenti, umeleckí kolegovia...V posledných rokoch sa Rónaiová tiež vysporiadavala s umeleckým odkazom svojho otca, Juliána Fila; najskôr niektoré obrazy a skice tohto slovenského popartistu prefotografovala a maliarsky intervenovala do tlačí na plátno, neskôr zasahuje aj do niektorých jeho originálnych diel. Takisto vyzýva niektorých svojich umeleckých kolegov k podobným zásahom, prípadne dotvára ich diela. V diele Veroniky Rónaiovej se tak stretáva mnoho vizuálnych motívov: okrem vyššie spomenutých je to tiež realita masmédií a konzumerizmu – nie je to však pop-art tak, ako s ním pracovali -umelci v 50. a 60. rokoch, kedy konzum viac-menej nekriticky obdivovali. Rónaiová skôr zasadzuje staré motívy do novej, tak trochu absurdnej reality: maliarsky umelecký manifest je deklarovaný vizuálnou rétorikou billboardov, Vermeerova čitateľka študuje podrobne účtenku z Tesca, mladí účastníci reality show sú konfrontovaní so súčasným umením, rovnako ako sú ním fascinované „Avion ladies“ z obrazu z poslednej doby. Stupiditu postkomunistickej masmediálnej a konzumnej reality umelkyňa odhaľuje nie prvoplánovo, ale skôr subtílne a v zaujímavom kontraste k vysokému alebo súčasnému umeniu, genderovým otázkam, nacionalizmu, politike a situácii vo svete, atď. Ak by sme mohli charakterizovať Rónaiovej dielo v kocke, bol by to princíp vrstvenia, recyklácie motívov, ich neustála rekontextualizácia, reinterpretácia, trochu ako DJ, ktorý na seba vrství slučky pár motívov, ktorých výsledkom je chorál.
Veronika Rónaiová vedie ateliér maľby KPVU TU v Trnave, konkrétne vyučuje maľbu na oddelení Animácie výtvarného umenia.

     

Malá výstavná sieň

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
08.09.2016, vernisáž o 16.30 06.11.2016 PETER KRŠÁK - Obrazy a objekty

Kurátorka výstavy: PhDr. Eva Ľuptáková
Pozvánka na výstavu (PDF)
Peter Kršák (*1979 Topoľčany) sa zaoberá kresbou, maľbou, grafikou, keramikou a drevorezbou. Je autodi¬dakt, ovplyvnili ho výtvarníci Jana Gálusová, Jana Pivovarníková, Jaroslav Štul¬ler a Juraj Marth. Inšpiráciou je pre neho umenie 1. polovice 20. storočia (P. Klee: umenie nereprodukuje viditeľné, ale robí vidi¬teľným) i staré európske a ázijské umenie a tzv. primitívne umenie. V posled¬ných rokoch sa venuje predovšetkým maľbe, pričom sa sústreďuje na výrazové a symbolické vlastnosti farby, ktorá je v jeho dielach kľúčová. Charakteristický je pre neho expresívny výraz, prevrstvovanie štruktúr a tendencia k abstrahova¬niu motívu. Vytvára figuratívne maľby, ktoré sú tematicky previazané s univer¬zálnym jazykom symbolov prameniacim v starovekých kultúrach i v ľudskom nevedomí. Takto poníma aj krajinu, ktorá v sebe nesie výrazné symbolické posolstvo. Svoje diela zväčša vytvára v cykloch, ktoré na seba nadväzujú a v kto¬rých sa opakovane, v priebehu rokov, vracia k určitým témam. Väčšina obrazov z týchto cyklov,
z ktorých mnohé sú inšpirované snami, sú práce na papieri, ktoré sú súčasťou autorových maliarskych zošitov a denníkov. Olejomaľby tak pre neho predstavujú akýsi extrakt jeho experimentov v rozličných médiách. Keramiku vníma ako Umenie ohňa (tradičné chápanie keramiky na Ďalekom Východe; keramiku vypaľoval v peci na drevo) a syntézu tvaru a farby (glazú¬ra), teda sochárstva a maľby. Jeden z jeho maliarskych zápisníkov, ktorý vytvo¬ril počas ciest na Blízkom Východe vyšiel knižne ako Putovanie po štyroch krajinách (Petrus, 2012).

 

10.11.2016, vernisáž o 16.30 08.01.2017 Emerik Feješ zo zbierky Ivana Melicherčíka

Pozvánka na výstavu (PDF)
Životný príbeh Emerika Feješa je dramatickým príbehom, husto pretkaným núdzou a bolesťou. Trel biedu od okamžiku, keď prišiel na svet ako siedme zo štrnástich detí, trpel ťažkými chorobami, kalich horkosti vypil do dna nespočetne krát...A až keď ako 45 ročný odišiel do invalidného dôchodku, prenikol do jeho pochmúrneho života vari po prvýkrát lúč potešenia a vášne. Objavil v sebe maliara a toto zistenie sa v ňom premenilo na posadnutosť. Stala sa z nej barla, ktorá podopierala jeho chatrné zdravie po celé dve nasledujúce desaťročia, kým nevydýchol naposledy. Pustil sa s nadšením a odvahou na vlastnú a neprebádanú cestu výtvarného dobrodružstva. Bol však taký chudobný, že kreslil a maľoval na najlacnejšie baliace papiere, sám si pripravoval farby a ani na štetec sa mu často nedostávalo peňazí. A tak niekedy maľoval aj zápalkami, ba dokonca i klincom.
Dnes sa jeho obrazmi pýšia známe galérie a zbierky rešpektovaných zberateľov po celej planéte. Feješove diela sa dražia v najchýrnejších aukčných domoch. Niet divu – Emerik Feješ je nespochybniteľný klasik svetového naivného umenia a žiadna významnejšia encyklopédia tohto výtvarného krídla sa bez jeho mena nezaobíde. Aj sám Pablo Picasso ho mal vo svojej súkromnej zbierke.
Historici umenia o ňom píšu ako o maliarovi miest, považujú ho za maliara „urbanistických krajín“, za básnika asfaltu, za alchymistu architektúry, ale aj za „svetobežníka v papučiach“. Obrazne povedané – Emerik Feješ precestoval celý svet sediac za stolom. Hlavnou inšpiráciou sa pre neho stali čiernobiele pohľadnice, ktoré mu donášali známi a on ich transformoval do svojich výtvarných predstáv. Pohľadnice boli pre neho jediný dopravný prostriedok, s ktorým zadarmo križoval poludníky či rovnobežky. Z plachého, utiahnutého muža sa stal smelý „globetrotter“, ktorý nebral ohľad na úškrny a užíval si „cestovanie“ vo svojej mysli i tvorbe.
Emerik Feješ sa narodil v Chorvátsku v roku 1904 v srbskej pravoslávnej rodine, ktorá si neskôr, počas maďarizácie, zmenila meno a zo Stefanovičovcov sa stali Feješovci. A tak si ho svorne Srbsko, Chorvátsko i Maďarsko prisvojujú ako svojho reprezentanta výtvarnej kultúry (v chorvátskej Wikipedii je označovaný ako naivný chorvátsky maliar, v britskej encyklopédii ako srbsko-maďarský, inde sa spomína ako juhoslovanský umelec). On však patrí celému svetu, veď bol maliarom architektonických skvostov či najznámejších historických pamiatok metropol desiatok krajín na všetkých kontinentoch. Paradoxne – až na zopár výnimiek – ani jednu nenavštívil. Paláce, katedrály, námestia, chrámy, ulice, honosné sídla monarchov, mestské veže, budovy slávnych opier či parlamentov zo všetkých kútov zemegule prekresľoval z obchytaných čiernobielych pohľadníc. Nemal ani poňatie o ich farebnej verzii – nevedel, či tá-ktorá stavba je modrá či béžová, či je jej strecha červená a či sivá, farebnosť fasád mala v rukách len a len jeho predstavivosť. Obrazy oslnivých farieb sú výplodom jeho imaginácie. Sú jeho snom.
Čo ma tak pevne spojilo s tvorbou tohto pozoruhodného muža? Už ako malý chlapec som zbieral pohľadnice a väčšina z nich bola tiež ešte čierno-biela. Sám som si prezerajúc si ich predstavoval, ako môžu vyzerať v skutočnosti a pokúšal som sa ich prekresľovať farebnými pastelkami. Podľa Feješových obrazov je zrejmé, že som mal vo svojej zbierke aj rovnaké pohľadnice ako on. Neskôr som začal cestovať. Dovedna som navštívil osem desiatok štátov piatich kontinentov, ale keďže Feješ namaľoval niekoľko stoviek obrazov, potom musel mať vďaka pohľadniciam svet určite lepšie „precestovaný“ ako ja. V rade krajín som sa stretol zoči-voči so staviteľskými perlami, ktoré Feješ premaľoval, „zrekonštruoval“ a nikdy nevidel. A verte, tie jeho boli krajšie, živšie, pestrejšie, ľudskejšie. Žiaľ, maliar-samouk z Nového Sadu takúto možnosť konfrontácie nemal...
Naivné umenie zbieram rovných štyridsať rokov a dobre viem, že Emerik Feješ v tejto kategórii výtvarnej tvorby patrí k tomu najlepšiemu. Dlho bol pre mňa ako zberateľa jeho obraz nenaplneným snom. Na trhu s umením sa vyskytovali iba veľmi zriedkavo a boli veľmi drahé. Ale keď mi do zbierky pred rokmi pribudol prvý, začal som jeho diela programovo zbierať. Spájali ma svojsky s ďalekým svetom a dávali najavo, že som toho ešte stále veľa neprecestoval.
Život tohto maliara s charakterom hedonistu, jeho výnimočný výtvarný prednes, opantanosť architektúrou a mestami, v ktorých nikdy nebol a ktorým dával detskú tvár, snivosť obrazov pohybujúcich sa na hrane moderného a naivného umenia – to všetko ma primälo k vydaniu knihy a priblížiť pohnutý životný a umelecký osud Emerika Feješa najmä slovenským čitateľom, pre ktorých je vlastne veľkou neznámou. Nie ako teoretik umenia, ale ako zberateľ a prívrženec jeho tvorby.

     

Suterén 06

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
     

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!