Galéria mesta Bratislavy
* Bratislava City Gallery

Galéria mesta Bratislavy

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Mirbachov palác
Františkánske nám. 11, 815 35 Bratislava

Tel.: +421 2 54 43 15 56 - 8
Tel.: +421 2 54 43 36 27 / Pálfyho palác
E-mail: gmb@gmb.sk
Www: www.gmb.bratislava.sk

 

Otváracie hodiny

 

Ut-Ne: 11.00 - 18.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné: 4 €
Deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP, držitelia karty ISIC, ITIC, EURO 26, BCC: 2 €
Celoročná permanentka (oba paláce): 20/10 €
Voľný vstup: sprevádzajúci pedagóg, držitelia preukazov ICOM, AICA, sprievodcov cestovného ruchu, novinárskych preukazov, čestných vstupeniek GMB, zamestnanci múzeí a galérií, členovia Umelecko – historickej spoločnosti, študenti stredných a vysokých škôl umeleckého a umenovedného zamerania (na preukaz)
Podrobnosti o vstupnom tu

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Galéria mesta BratislavyGaléria mesta Bratislavy (GMB), ktorá sa predtým volala Mestská galéria v Bratislave, vznikla 1.1.1959 ako stredisko Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy. V roku 1961 sa galéria stala samostatnou inštitúciou. GMB je popri SNG druhou najväčšou umeleckou zbierkou na území hlavného mesta SR. GMB sa vo svojej činnosti zameriava na výskum a Galéria mesta Bratislavynákup výtvarných umeleckých diel z Bratislavy a okolia. Súčasťou je samozrejme aj reštaurátorská a predovšetkým výstavná činnosť, ktorá tieto diela sprístupňuje verejnosti.
Sídlom GMB je Mirbachov palác, ale stále expozície má aj v Primaciálnom paláci na Primaciálnom námestí č. 1 a v Pálfyho paláci na Panskej ulici 19-21.
Mirbachov Palác patrí ku klenotom rokokovej architektúry na území hlavného mesta, ktorý bol postavený v rokoch 1768 - 1770 a patril Bratislavskému pivovarníkovi M. Spechovi. Do roku 1945 bol jeho posledným majiteľom gróf dr. E. Mirbach a v roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po celkovej renovácii je od roku 1975 sídlom GMB.
Galéria mesta BratislavyPálffyho palác bol zrekonštruovaný a pritom aj archeologicky preskúmaný v rokoch 1981 - 1987. Výsledkom výskumu boli nálezy keltského osídlenia a nálezy zo slovanského obdobia na území hlavného mesta. Palác má románsko - gotické základy a klasicistickú fasádu. Od roku 1988 ho využíva GMB na prezentáciu svojich umeleckých zbieroGaléria mesta Bratislavyk.

 

Primaciálny palác, ktorý patrí k najkrajším klasicistickým stavbám Bratislavy, dal roku 1778 postaviť arcibiskup kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. Palác a známa Zrkadlová sieň, ktorá sa v ňom nachádza, sa stali dejiskom mnohých významných historických udalostí: roku 1805 tu bol podpísaný tzv. prešporský mier medzi rakúskym a francúzskym vojskom, otváral sa tu Uhorský snem, ktorý zasadal v budove dnešnej Univerzitnej knižnice.

 

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Expozície

Mirbachov palác:

Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo
Expozícia s takmer sto dielami dokumentuje určitý úsek vývoja v dejinách umenia strednej Európy tak, ako sa zachoval prostredníctvom výtvarných diel v zbierkach Galérie mesta Bratislavy.

 

Pálffyho palác:

(Pánska ul. 19, Bratislava)

Gotická tabuľová maľba a plastika
Galéria mesta BratislavyPo slohovej stránke korešponduje so zachovanými fragmentmi gotickej architektúry v Pálffyho paláci rozsahom neveľká (19 diel), no o to príťažlivejšia stála expozícia gotickej tabuľovej maľby a plastiky. Prostredníctvom tabuľových malieb, sôch a reliéfov dokumentuje tri storočia (14.–16. storočie) výtvarnej aktivity našich predkov, tak ako sa zachovali v zbierkach Galérie mesta Bratislavy, bez nároku podať ucelený vývoj gotického umenia na Slovensku.

 

Keltská mincovňa v Bratislave

Pri príležitosti 40. výročia pamiatkovej starostlivosti pripravil MÚOP (Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave) v spolupráci s GMB projekt obnovy stálej expozície keltského kovolejárstva a mincovníctva. Výstava predstavuje výsledky archeologického výskumu, ktorý realizoval MÚOP a SNM v r. 1981-1985 v priestoroch Pálffyho paláca na Panskej ul. 19. Od poslednej výstavy došlo k početným objavom, ktoré obohatili naše poznatky o problematike keltskej remeselnej výroby na území mesta: nálezy hrnčiarskych pecí (Hlavné nám., Uršulínska ul., Radničná ul. 1), kovolejárske dielne (Ventúrska ul. 12/Zelená ul. 10, Michalská ul. 9) a železiarska pec (Rudnayovo nám. 4). Súbežne sme zaznamenali nárast počtu mincí objavených počas archeologických výskumov v nálezových súvislostiach. Z keltskej dielne na Panskej ul. 19 pochádza doteraz najväčší súbor technickej keramiky – 75 kovolejárskych téglikov a 22 dávkovacích platničiek – používanej na spracovanie a tavbu striebra, čo možno považovať za jednoznačný doklad mincovníckej činnosti v priestore bratislavského oppida.

 

STREDOEURÓPSKE MALIARSTVO A SOCHÁRSTVO 1800 – 1918
autorky koncepcie: Želmíra Grajciarová, Zsófia Kiss – Szemán
Stála expozícia zachytáva vývoj umeleckej tvorby od začiatku 19. storočia do roku 1918 v stredoeurópskom regióne s dôrazom na oblasť Bratislavy v zostave, akej sa zachovala v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Nová expozícia je založená na umeleckých dielach osobností výtvarného umenia daného obdobia. Zárukou kvality sú mená umelcov, ktorí pôsobili v Bratislave, ako sú maliari Gottlieb Rähmel, Friedrich J. Lieder, Ferdinand von Lütgendorff, Friedrich Amerling, Carl Marko, Giacomo Marastoni, Kornel Spányik, či sochári Viktor Tilgner, Ján Fadrusz, Alojz Rigele, Robert Kühmayer a Jozef Murmann.
Súčasťou stálej expozície sú aj diela Ladislava Mednyánszkeho, Ferdinanda Katonu, Dominika Skuteckého a Antona Jasuscha.

PRÍBEHY a FENOMÉNY – SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE 20. storočia
autorka koncepcie: Zsófia Kiss - Szemán

I. Príbehy slovenskej moderny. Slovenské výtvarné umenie 1918-1948
Stála expozícia podáva čo najucelenejší obraz slovenského moderného umenia zo zbierok GMB v medzivojnovom období. Výstava a katalóg prezentujú na základe výberu ťažiskových diel z dejín slovenského umenia vynikajúcu kolekciu maľby a plastiky v období od roku 1918 do roku 1948. Koncepcia umožňuje zachytiť paralelne a pritom nezávisle prebiehajúce, bohato rozvrstvené a rozvetvené umelecké dianie na Slovensku. Z tohto usporiadania materiálu vyplýva isté chronologické a štýlové zoskupenie umeleckých diel, na základe ktorého sa ukazuje aj kontinuita vývoja výtvarného umenia tohto obdobia. Výstava dáva vynikajúcu príležitosť vytvoriť si predstavu o vývoji umenia daného obdobia jednak na základe tvorby najznámejších predstaviteľov maliarstva ako M. Benka, J. Alexy, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla, M. Galanda, E. Šimerová, K. Sokol, C. Majerník, J. Mudroch, J. Želibský, V. Hložník, jednak na základe diel menej známych, ale nie menej kvalitných a zaujímavých osobností ako F. Reichentál, J. Flaché, J. Jakoby, E. Nemes, J. Bauernfreund, E. Nevan, L. Guderna, V. Chmel a ďalších.

II. Fenomény v slovenskom výtvarnom umení v 2. polovici 20. storočia
Stála expozícia prezentuje najvýznamnejšie výtvarné javy v 2. polovici 20. storočia, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku. Cieľom expozície je pomenovať tieto javy a ukázať diela osobností viacerých generácií výtvarného umenia, ktoré sú príznačné na slovenské umenie v danom období. V súlade s fenoménmi výtvarného umenia logicky postavená výstava podáva obraz formovania umenia a výtvarného myslenia na Slovensku, pričom základ výstavby prehliadky umožňuje sledovať umelecké dianie v užších či širších súvislostiach. Výstava vďaka zaradeniu diel do príslušných kontextov vo vývoji umenia využíva a predstavuje vzájomné prepojenia a súvislosti niektorých konkrétnych diel, pričom diela si uchovávajú vlastné kvality a dajú sa vnímať ako jedinečné artefakty.

Matej KRÉN: PASÁŽ (súčasť SE Fenomény)
Ide o výnimočnú inštaláciu pozostávajúcu s takmer 15.000 kníh, ktoré spolu so zrkadlami vytvárajú ilúziu nekonečného priestoru. Obdobné inštalácie vytvára autor po celom svete (napr. aj z telefónnych zoznamov).
Dar autora GMB (2004).

Alex MLYNÁRČIK: VILLA DEI MYSTERI (súčasť SE Fenomény)
Wille dei Mysteri vychádza z kultu slávnosti zasvätených gréckemu bohovi vína, plodnosti a zábavy Dyonýzovi (v dávnom Ríme nazývanému Bakchus), ktoré konali len zasvätenci viazaní sľubom mlčanlivosti, čo bol aj dôvod, že sa zachovalo veľmi málo pamiatok z touto témou. Najvýznamnejšia z nich, séria monumentálnych nástenných malieb sa našla v pompejskej Ville dei Mysteri a zobrazovala výjavy zo zasväcovania žien do dyonýzovského kultu v spojení božských a ľudských bytostí.
Toto bolo prezentované len jediný raz - v roku 1967 na manifestácií SUPERLUND v švédskom meste Lunde, kde pozval Pierre Restany 40 umelcov z celej Európy, ktorí mali vytvoriť svoje krédo k roku 1967.
Dielo bolo rekonštruované pre novú stálu expozíciu Galérie mesta Bratislavy a pozostáva zo šestnástich 3,5 metra vysokých zrkadiel a panelov s témou sporo odetých žien. Po vstupe návštevníka do tejto uzatvorenej miestnosti sa pomaly rozsväcujú svetlá a začne hrať hudba, čím sa len zvýrazní jeho celkové magické pôsobenie.

 

Primaciálny palác:

Anglické gobelíny
V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto. Pri rekonštrukcii budovy Primaciálneho paláca v roku 1903 bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi, ktorá opisuje ich tragickú lásku. Podľa povesti bola Hero kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Hero každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil , Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Hero ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.
Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni v Mortlake pri Londýne, ktorú viedol Holanďan Phillip de Maecht. Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu. V reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca je okrem anglických gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.

 

Kalendárium

 

Program GMB na 09-10/2016 (PDF)

 

Pálffyho palác:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
14.06.2016, vernisáž o 17.00 02.10.2016 Viva Italia! Talianske umenie 20. a 21. storočia v Bratislave

Viva Italia! Talianske umenie 20. a 21. storočia v BratislaveKurátor výstavy: Laura Monaldi
Výstava Viva Italia! pozostáva z diel muzeálnej hodnoty 97 talianskych umelcov, medzi inými budú vystavené diela nasledujúcich autorov: Mimmo Paladino, Sandro Chia, Enzo Cucchi, Alighiero Boetti, Michelangelo Pistoletto, Mimmo Rotella, Emilio Isgrò, Mario Schifano, Franco Angeli, Roberto Crippa, Enrico Baj, Nanni Balestrini, Guglielmo Cavellini, Zoran Music a Franco Vaccari. Expozícia je jednou z najdôležitejších umeleckých udalostí realizovaných na Slovensku za posledné roky. Tento výber diel s kurátorským dohľadom Laury Monaldi pochádza zo Zbierky Carla Palliho v Prato a je reprezentáciou veľkej vášne, s ktorou bola táto veľkolepá zbierka – nielen čo sa týka množstva ale najmä jej kultúrnej hodnoty – postupne v priebehu rokov budovaná osobou, ktorá prepožičiava svoje meno tomuto harmonickému celku umeleckých diel. Menovaný archív pozostáva z vyše 30.000 diel, dokumentov a svedectiev sústredených najmä na umelecké hnutia 60. a 70. rokov 20. storočia, ako Fluxus, Vizuálna poézia, Noveau Rèalisme, Pop Art, Radikálna architektúra, Arte Povera, Transavantgarda, Viedenský akcionizmus, Graffitizmus atď. Archív Carla Palliho v Prato spolupracoval v priebehu rokov na stovkách prestížnych výstav v Taliansku a v zahraničí.
Kompletná tlačová správa k výstave (PDF)

 

08.09.2016, vernisáž o 17.00 30.10.2016 Auguste Rodin – Zo zbierok Múzea Faure

Kurátor výstavy: André Lytard
Pozvánka na výstavu (PDF)
Múzeum výtvarného umenia v Aix-les-Bains nesie meno Dr. Jeana Faura (1862-1942), veľkého milovníka a zberateľa francúzskych umeleckých diel druhej polovice devätnásteho storočia. Pri svojom úmrtí odkázal dr. Faure celú svoju zbierku impresionistických malieb a súdobých plastík Impresionizmu mestu Aix-les-Bains, s povinnosťou vystaviť ju v muzeálnom rámci. Stalo sa tak v 1948, keď bol záväzok splnený a zbierka umiestnená do veľkej vily v talianskom štýle.
Dedičstvo dr. Faura zahŕňa okrem 200 malieb aj veľké množstvo diel Augusta RODINA (1840-1917). Ctihodný pán doktor sa do tohto veľkého umelca nepochybne zamiloval na prvý pohľad až tak, že vytvoril to, čo predstavuje druhú najväčšiu francúzsku kolekciu umelcových diel, pozostávajúcu z tridsiatich štyroch plastík, 13 akvarelovaných kresieb a tuctu litografií zrealizovaných podľa návrhov Majstra.
V Bratislave je vystavovaná práve táto komorná kolekcia grafických diel, spestrená o dve sochárske štúdie.
Akvarelované kresby, tie vytvoril Auguste Rodin prakticky všetky v rokoch 1899 až 1915, teda na sklonku života, v období, keď ho čoraz viac priťahovalo ženské telo, telo pružných, dlhonohých a takmer mladistvých modeliek, na rozdiel od kyprých ženských aktov, aké
tvoril jeho vrstovník Renoir. Rodin tieto grafické štúdie ženských modelov nazhromaždil, ako sa zdá, v tisícoch.
Svoje mladučké modelky, ktoré nútil pózovať v bizarných polohách, keď často až strácali rovnováhu, obletoval s pocitom akéhosi gurmánskeho uspokojenia, popritom pohotovo a okamžite skicoval, pretože mu šlo predovšetkým o plastickosť, dojem hĺbky, až sa mu z toho takmer zahmlievalo pred očami. Majster potom, vychádzajúc práve z tohto prvotného hrubého náčrtu, využíval svoje skice buď pri tvorbe budúcich plastík, alebo najčastejšie ako predlohu na prepracovanejšiu kresbu, ktorú často zvýraznil aj drobnými ťahmi štetca s nánosom farby. Vždy s gráciou a zmyselnosťou, aj keď na poniektorých badať nádych erotiky.
Všetkých dvanásť vystavených akvarelov je síce značne « šibalských », no nikde žiadny prehrešok proti dobovej slušnosti. Úplne jemnučko a pôvabne …
Portfólio tuctu litografií vzniklo v roku 1915 v Paríži v Clotovom ateliéri, priamo podľa akvarelovaných kresieb, ktoré vytvoril Rodin a sú teda považované ako za (vytvorené) « podľa». Umelec, predsa len, osobne kontroloval a revidoval prácu, ktorú vykonávali jeho asistenti ako takmer celé jeho sochárske dielo, na ktorom v jeho ateliéri pracovali desiatky asistentov-zhotoviteľov, napríklad takí, ako až do roku 1892 bola Camille Claudelová, ale aj Bourdelle, Maillol, Pompon….
Dve komorné, menšie plastiky vystavované spolu s grafickými dielami dávajú len slabú predstavu o pracovnej horúčke panujúcej v Rodinovom ateliéri, odkiaľ vzišli najkrajšie sochárske diela svojej doby. Rodin bol prvý umelec, ktorý trojrozmerne skonkretizoval také spracované koncepty ako lásku, šialenstvo, alebo ľudskú bytosť v plnom rozsahu či tiež jej úpadok. Z tohto dôvodu je « Pekelná brána », aj keď zostala len v štádiu návrhu, všetko zahrňujúcim, priam dokonalým dielom.
Kolektív pracovníkov Faurovho múzea je každopádne veľmi šťastný, že verejnosti je umožnený takýto pohľad na Rodina na výstave v Bratislave a že rovnako francúzske publikum bude mať čoskoro príležitosť oceniť kvalitu diel vybraných z galerijných zbierok slovenského hlavného mesta.
Stavme sa, že toto je iba sľubný začiatok našej budúcej plodnej spolupráce …

 

13.09.2016, vernisáž o 17.00 30.10.2016 OSAMELÍ

Kurátorka výstavy: Naďa Kančevová
OsamelíVystavujúci autori: Batelová Michaela ,Binder Erik, Böhm David&Franta Jiří, Böhm Tomáš, Palo Čejka, Čorejová Mária, Feriancová Petra, Gáberová Mirka, Golema Marek, Griač Jozef, Illo Patrik, Kačánek Robo, Kadlcová Zuzana, Kochan Martin, Kocourková Veronika, Koyšová Patrícia, Kubalová Kristína, Kvetan Marek, Leto Júlia, Meduna Marek, Mikyšková Monika, Mikyta Svätopluk, Môcik Ján, Nemeth Ladane, Nosková Kateřina, Pahr-Iversen Kjell , Schjelderup Frode Felipe, Svoboda Ladislav, Sýkorová Běla, Šešulková Lucie, Španihelová Kristýna, Števlík Andrej, Thomassen Mirjam Raent, Torok Andrej, Tóth Fero, Triaška Ján, Triaška Olja, Valo Peter, Valocká Viktorie, Vilhelmsen Audgunn, Vosátko Lukáš

osamelý
: vyskytujúci sa sám, vzdialený od iných
: ponechaný sám na seba, osamotený
: bez ľudí, pustý, prázdny, opustený

Čo to znamená byť osamelý? Ako žijeme, ak nie sme v bližšom spojení s inou ľudskou bytosťou? Ako nadväzujeme kontakty s inými ľuďmi? Sú technológie prostriedkom, ktorý nás posúva bližšie k sebe alebo nás „väzní“ za monitormi? Je osamelosť etapou života, generačným problémom alebo symptómom našich čias?
Osamelosť dokáže ľudí pripútať k strojom a zároveň ich „vyhnať“ zo života. Osamelý človek „mizne“, uchyľuje sa do svojho súkromného priestoru v dôsledku choroby, straty, duševného ochorenia alebo pretrvávajúceho, neúnosného bremena plachosti a neschopnosti začleniť sa do spoločnosti.
Autizmus býva definovaný aj ako druh „kognitívnej osamelosti“. Autisti mávajú ťažkosti v utváraní sociálnych väzieb, v komunikácii a v schopnosti porozumieť emocionálnym stavom iných ľudí. Hoci komunikácia pre nich býva zložitá, ich práce, prezentované na tejto výstave, naznačujú, že rovnako ako my túžia po sociálnom kontakte a obávajú sa svojej izolácie.
OSAMELÍ je výstava, ktorá prezentuje práce autorov s diagnózou autizmu a zároveň diela profesionálnych výtvarníkov zo Slovenska, z Čiech a Nórska. Na rozdiel od iných takýchto prezentácií všetci zúčastnení autori vytvárali pre projekt dielo na rovnakú tému. Výsledkom je štyridsať rôznych príspevkov na tému „osamelí/ý“. Prostredníctvom rôznych médií vrátane kresby, maľby, inštalácie, objektu a videa tu zúčastnení autori zdieľajú svoje myšlienky o vplyve samoty, o neprítomnosti alebo nedostatku prepojenia, blízkosti a spriaznenosti a naznačujú, že práve tvorivosť a predstavivosť nám môžu pomôcť samote odolať.

Ako celok ponúka táto výstava širšiu definíciu osamelosti a hovorí nielen o ťažkostiach, ktoré sú s ňou spojené, ale aj o tom, že ide o jednu z najobjavnejších a najurčujúcejších skúseností ľudského bytia.

 

22.09.2016 06.11.2016 Ucho pána prezidenta - Štefan Polkoráb a príbeh portrétu pána prezidenta

Kurátorka: Zsófi a Kiss-Szemán
Pozvánka na výstavu (PDF)
Štefan Polkoráb (1896 – 1951) je úzko spojený s Bratislavou a bratislavským regiónom. Narodil sa v Cajle, v Pezinku, okrem rokov v Trnave v období 1926 – 1932 žil a tvoril v Bratislave, kde aj umrel.
Študoval v rokoch 1911 – 1913 v súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave, následne v Prahe na Akadémii výtvarných umení, kde pokračoval v štúdiách po vojne u Maxmiliána Pirnera, ktorý bol známy ako vynikajúci portrétista.
Štefan Polkoráb sa vypracoval na portrétneho majstra, dostával zákazky od najznámejších osobností svojej doby a v roku 1932 portrétoval podľa živého modelu prezidenta Tomáša Garrigue-a Masaryka na zámku v Topoľčiankach. Táto portrétna maľba v oleji sa zachovala v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. V súkromnej zbierke sa zas zachoval skicár, ktorý obsahuje študijné kresby k predmetnému dielu, a pri jednej sa nachádza aj nápis „ucho p. prezidenta“.
Zámerom výstavy je prezentovať tento portrét vo viacerých súvislostiach:
- hľadiska umelecko-výtvarnej a vývoja dejín slovenského výtvarného umenia
- v súvislosti so skicárom – akú úlohu zohrávajú kresby pri vzniku maľby
- z hľadiska histórie medzivojnového obdobia a historickej úlohy T. G. Masaryka
- z hľadiska poslania a úlohy portrétu v tvorbe tohto vynikajúceho maliara, ktorý sa venoval aj krajinomaľbe a ľudovému žánru
- z hľadiska komparácie s inými dobovými portrétmi T. G. Masaryka – rôzny prístupy ako maľba podľa živého modelu, kópia na základe maľby alebo na základe fotografie, voľná interpretácia portrétovaného a pod.

Koncepcia výstavy je postavená aj s prihliadnutím na jej didaktický zámer a bude vydaný detský sprievodca s primeranými úlohami. K výstavnému projektu je plánovaná rozsiahla galerijno-pedagogická aktivita formou sprievodov a netradičných hodín histórie a dejín umenia.

 

21.10.2016 30.11.2016 SLOVAK PRESS PHOTO – STANLEY GREENE

Tento rok SLOVAK PRESS PHOTO v spolupráci s GMB prináša výstavu Stanleyho Greena, ktorý je predsedom poroty 5. ročníka tejto súťaže a výstavy.
Americký fotožurnalista je päťnásobným držiteľom WORLD PRESS PHOTO, ceny Eugena Smitha a mnohých ďalších ocenení.

 

     

Mirbachov palác:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
06.09.2016, vernisáž o 17.00 23.10.2016 Jozef Jankovič – Plynutie času

Jozef Jankovič – Plynutie časuVýber diel a koncepcia výstavy: Juraj Mojžiš, Ivan Jančár
Jozef Jankovič a Galéria mesta Bratislavy
Jozef Jankovič sa narodil v Bratislave a strávil tu celý svoj život. V rámci svojho mesta býval postupne na jedenástich rôznych miestach. Poznám sa s ním viac ako tridsať rokov a pri príprave tejto publikácie k jeho výstave v Galérii mesta Bratislavy sme sa zhodli na tom, že v úvodnom texte nebudem mapovať jeho tvorbu, ale sa zameriam na inú problematiku – vzťah Galérie mesta Bratislavy a Jozefa Jankoviča. Rezignoval som teda na umelecko historický pohľad a môj úvod má skôr faktografický charakter. Napokon, rozsiahla štúdia Juraja Mojžiša o tvorbe Jozefa Jankoviča v tejto publikácií podrobne analyzuje autorovu doterajšiu tvorbu.
Zaujímavý je aj pohľad na zastúpenie diel v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Nachádza sa v nich 13 jeho plastík a reliéfov. Nie je bez zaujímavosti si pozrieť spôsob získania tých najdôležitejších. Súsošie Milenci boli prevedené administratívnou dohodou zo SNR v roku 1967, Svedectvo VI. bolo podľa údajov „Darom autora za výstavu v máji 1968“. Modrý tieň bol zakúpený roku 1970. Dielo Tieň bolo v roku 1970 prevedené z MK SR. V roku 1978 bol zakúpený Návrh na reliéf pre dom smútku a Reliéfna kompozícia bola prevedená zo Správy bratislavského hradu v roku 1980, v tom istom roku autor daroval GMB tretinový, doposiaľ však žiaľ do bronzu stále neodliaty model Obete varujú. V zbierkach GMB sa ďalej nachádza ďalších 7 kombinovaných techník a 9 tempier z roku 1970, 94 grafických listov z rokov 1979, 1980, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1989, 1992, 1994. Zakúpené boli v rokoch 1969, 1970, 1984, 1984, a 1994, niektoré z nich autor galérii daroval.
Takýmto výpočtom diel sa na prvý pohľad môže zdať jeho zastúpenie v zbierkach aj dostačujúce, skutočnou pravdou však je, že približne dvadsaťročie sa nemohol naplno venovať voľnej sochárskej tvorbe a jeho odklon ku grafike a šperku bol viac menej len východiskom z núdze. Napriek tomu jeho tvorba zásadným spôsobom formulovala scénu nášho výtvarného umenia a stal sa jedným z mála autorov, ktorý si získal a aj udržal vysoký kredit na medzinárodnej výtvarnej scéne.

 

29.09.2016, vernisáž o 17.00 27.11.2016 VLASTA ŽÁKOVÁ: TIENE RAJA

VLASTA ŽÁKOVÁ: TIENE RAJAKurátorka: Kristína Jarošová
Autorka je známa kontinuálnou prácou s textilným materiálom a jeho technikami. V špecifickom prostredí podkrovia Mirbachovho paláca ponúka výber zo svojej najnovšej tvorby s dôrazom na svetelnú inštaláciu pozostávajúcu z obrazov netradičných formátov, prepojených vláknami s pohyblivými (živými) plastikami.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!