Galéria mesta Bratislavy
* Bratislava City Gallery

Galéria mesta Bratislavy

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa/Map

Mirbachov palác
Františkánske nám. 11, 815 35 Bratislava

Tel.: +421 2 54 43 15 56 - 8
Tel.: +421 2 54 43 36 27 / Pálfyho palác
E-mail: gmb@gmb.sk
Www: www.gmb.bratislava.sk

 

Otváracie hodiny

 

Ut-Ne: 11.00 - 18.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Základné vstupné: 4 €
Deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP, držitelia karty ISIC, ITIC, EURO 26, BCC: 2 €
Celoročná permanentka (oba paláce): 20/10 €
Voľný vstup: sprevádzajúci pedagóg, držitelia preukazov ICOM, AICA, sprievodcov cestovného ruchu, novinárskych preukazov, čestných vstupeniek GMB, zamestnanci múzeí a galérií, členovia Umelecko – historickej spoločnosti, študenti stredných a vysokých škôl umeleckého a umenovedného zamerania (na preukaz)
Podrobnosti o vstupnom tu

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: NIE

História-popis

Galéria mesta BratislavyGaléria mesta Bratislavy (GMB), ktorá sa predtým volala Mestská galéria v Bratislave, vznikla 1.1.1959 ako stredisko Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy. V roku 1961 sa galéria stala samostatnou inštitúciou. GMB je popri SNG druhou najväčšou umeleckou zbierkou na území hlavného mesta SR. GMB sa vo svojej činnosti zameriava na výskum a Galéria mesta Bratislavynákup výtvarných umeleckých diel z Bratislavy a okolia. Súčasťou je samozrejme aj reštaurátorská a predovšetkým výstavná činnosť, ktorá tieto diela sprístupňuje verejnosti.
Sídlom GMB je Mirbachov palác, ale stále expozície má aj v Primaciálnom paláci na Primaciálnom námestí č. 1 a v Pálfyho paláci na Panskej ulici 19-21.
Mirbachov Palác patrí ku klenotom rokokovej architektúry na území hlavného mesta, ktorý bol postavený v rokoch 1768 - 1770 a patril Bratislavskému pivovarníkovi M. Spechovi. Do roku 1945 bol jeho posledným majiteľom gróf dr. E. Mirbach a v roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po celkovej renovácii je od roku 1975 sídlom GMB.
Galéria mesta BratislavyPálffyho palác bol zrekonštruovaný a pritom aj archeologicky preskúmaný v rokoch 1981 - 1987. Výsledkom výskumu boli nálezy keltského osídlenia a nálezy zo slovanského obdobia na území hlavného mesta. Palác má románsko - gotické základy a klasicistickú fasádu. Od roku 1988 ho využíva GMB na prezentáciu svojich umeleckých zbieroGaléria mesta Bratislavyk.

 

Primaciálny palác, ktorý patrí k najkrajším klasicistickým stavbám Bratislavy, dal roku 1778 postaviť arcibiskup kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. Palác a známa Zrkadlová sieň, ktorá sa v ňom nachádza, sa stali dejiskom mnohých významných historických udalostí: roku 1805 tu bol podpísaný tzv. prešporský mier medzi rakúskym a francúzskym vojskom, otváral sa tu Uhorský snem, ktorý zasadal v budove dnešnej Univerzitnej knižnice.

 

 

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ

 

Expozície

Mirbachov palác:

Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo
Expozícia s takmer sto dielami dokumentuje určitý úsek vývoja v dejinách umenia strednej Európy tak, ako sa zachoval prostredníctvom výtvarných diel v zbierkach Galérie mesta Bratislavy.

 

Pálffyho palác:

(Pánska ul. 19, Bratislava)

Gotická tabuľová maľba a plastika
Galéria mesta BratislavyPo slohovej stránke korešponduje so zachovanými fragmentmi gotickej architektúry v Pálffyho paláci rozsahom neveľká (19 diel), no o to príťažlivejšia stála expozícia gotickej tabuľovej maľby a plastiky. Prostredníctvom tabuľových malieb, sôch a reliéfov dokumentuje tri storočia (14.–16. storočie) výtvarnej aktivity našich predkov, tak ako sa zachovali v zbierkach Galérie mesta Bratislavy, bez nároku podať ucelený vývoj gotického umenia na Slovensku.

 

Keltská mincovňa v Bratislave

Pri príležitosti 40. výročia pamiatkovej starostlivosti pripravil MÚOP (Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave) v spolupráci s GMB projekt obnovy stálej expozície keltského kovolejárstva a mincovníctva. Výstava predstavuje výsledky archeologického výskumu, ktorý realizoval MÚOP a SNM v r. 1981-1985 v priestoroch Pálffyho paláca na Panskej ul. 19. Od poslednej výstavy došlo k početným objavom, ktoré obohatili naše poznatky o problematike keltskej remeselnej výroby na území mesta: nálezy hrnčiarskych pecí (Hlavné nám., Uršulínska ul., Radničná ul. 1), kovolejárske dielne (Ventúrska ul. 12/Zelená ul. 10, Michalská ul. 9) a železiarska pec (Rudnayovo nám. 4). Súbežne sme zaznamenali nárast počtu mincí objavených počas archeologických výskumov v nálezových súvislostiach. Z keltskej dielne na Panskej ul. 19 pochádza doteraz najväčší súbor technickej keramiky – 75 kovolejárskych téglikov a 22 dávkovacích platničiek – používanej na spracovanie a tavbu striebra, čo možno považovať za jednoznačný doklad mincovníckej činnosti v priestore bratislavského oppida.

 

STREDOEURÓPSKE MALIARSTVO A SOCHÁRSTVO 1800 – 1918
autorky koncepcie: Želmíra Grajciarová, Zsófia Kiss – Szemán
Stála expozícia zachytáva vývoj umeleckej tvorby od začiatku 19. storočia do roku 1918 v stredoeurópskom regióne s dôrazom na oblasť Bratislavy v zostave, akej sa zachovala v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Nová expozícia je založená na umeleckých dielach osobností výtvarného umenia daného obdobia. Zárukou kvality sú mená umelcov, ktorí pôsobili v Bratislave, ako sú maliari Gottlieb Rähmel, Friedrich J. Lieder, Ferdinand von Lütgendorff, Friedrich Amerling, Carl Marko, Giacomo Marastoni, Kornel Spányik, či sochári Viktor Tilgner, Ján Fadrusz, Alojz Rigele, Robert Kühmayer a Jozef Murmann.
Súčasťou stálej expozície sú aj diela Ladislava Mednyánszkeho, Ferdinanda Katonu, Dominika Skuteckého a Antona Jasuscha.

PRÍBEHY a FENOMÉNY – SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE 20. storočia
autorka koncepcie: Zsófia Kiss - Szemán

I. Príbehy slovenskej moderny. Slovenské výtvarné umenie 1918-1948
Stála expozícia podáva čo najucelenejší obraz slovenského moderného umenia zo zbierok GMB v medzivojnovom období. Výstava a katalóg prezentujú na základe výberu ťažiskových diel z dejín slovenského umenia vynikajúcu kolekciu maľby a plastiky v období od roku 1918 do roku 1948. Koncepcia umožňuje zachytiť paralelne a pritom nezávisle prebiehajúce, bohato rozvrstvené a rozvetvené umelecké dianie na Slovensku. Z tohto usporiadania materiálu vyplýva isté chronologické a štýlové zoskupenie umeleckých diel, na základe ktorého sa ukazuje aj kontinuita vývoja výtvarného umenia tohto obdobia. Výstava dáva vynikajúcu príležitosť vytvoriť si predstavu o vývoji umenia daného obdobia jednak na základe tvorby najznámejších predstaviteľov maliarstva ako M. Benka, J. Alexy, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla, M. Galanda, E. Šimerová, K. Sokol, C. Majerník, J. Mudroch, J. Želibský, V. Hložník, jednak na základe diel menej známych, ale nie menej kvalitných a zaujímavých osobností ako F. Reichentál, J. Flaché, J. Jakoby, E. Nemes, J. Bauernfreund, E. Nevan, L. Guderna, V. Chmel a ďalších.

II. Fenomény v slovenskom výtvarnom umení v 2. polovici 20. storočia
Stála expozícia prezentuje najvýznamnejšie výtvarné javy v 2. polovici 20. storočia, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku. Cieľom expozície je pomenovať tieto javy a ukázať diela osobností viacerých generácií výtvarného umenia, ktoré sú príznačné na slovenské umenie v danom období. V súlade s fenoménmi výtvarného umenia logicky postavená výstava podáva obraz formovania umenia a výtvarného myslenia na Slovensku, pričom základ výstavby prehliadky umožňuje sledovať umelecké dianie v užších či širších súvislostiach. Výstava vďaka zaradeniu diel do príslušných kontextov vo vývoji umenia využíva a predstavuje vzájomné prepojenia a súvislosti niektorých konkrétnych diel, pričom diela si uchovávajú vlastné kvality a dajú sa vnímať ako jedinečné artefakty.

Matej KRÉN: PASÁŽ (súčasť SE Fenomény)
Ide o výnimočnú inštaláciu pozostávajúcu s takmer 15.000 kníh, ktoré spolu so zrkadlami vytvárajú ilúziu nekonečného priestoru. Obdobné inštalácie vytvára autor po celom svete (napr. aj z telefónnych zoznamov).
Dar autora GMB (2004).

Alex MLYNÁRČIK: VILLA DEI MYSTERI (súčasť SE Fenomény)
Wille dei Mysteri vychádza z kultu slávnosti zasvätených gréckemu bohovi vína, plodnosti a zábavy Dyonýzovi (v dávnom Ríme nazývanému Bakchus), ktoré konali len zasvätenci viazaní sľubom mlčanlivosti, čo bol aj dôvod, že sa zachovalo veľmi málo pamiatok z touto témou. Najvýznamnejšia z nich, séria monumentálnych nástenných malieb sa našla v pompejskej Ville dei Mysteri a zobrazovala výjavy zo zasväcovania žien do dyonýzovského kultu v spojení božských a ľudských bytostí.
Toto bolo prezentované len jediný raz - v roku 1967 na manifestácií SUPERLUND v švédskom meste Lunde, kde pozval Pierre Restany 40 umelcov z celej Európy, ktorí mali vytvoriť svoje krédo k roku 1967.
Dielo bolo rekonštruované pre novú stálu expozíciu Galérie mesta Bratislavy a pozostáva zo šestnástich 3,5 metra vysokých zrkadiel a panelov s témou sporo odetých žien. Po vstupe návštevníka do tejto uzatvorenej miestnosti sa pomaly rozsväcujú svetlá a začne hrať hudba, čím sa len zvýrazní jeho celkové magické pôsobenie.

 

Primaciálny palác:

Anglické gobelíny
V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto. Pri rekonštrukcii budovy Primaciálneho paláca v roku 1903 bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi, ktorá opisuje ich tragickú lásku. Podľa povesti bola Hero kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Hero každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil , Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Hero ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.
Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni v Mortlake pri Londýne, ktorú viedol Holanďan Phillip de Maecht. Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu. V reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca je okrem anglických gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.

 

Kalendárium

 

Sprievodný program v GMB na mesiace november a december 2016 (PDF)

 

Pálffyho palác:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
20.10.2016, vernisáž o 18.00 30.11.2016 STANLEY GREENE: Cesta na kraj Ruskej ríše

Kurátor: Laura Wittek
Pozvánka na výstavu (PDF)
Výstava Stanleyho Greena Cesta na kraj Ruskej ríše zobrazuje autorovo  subjektívne vnímanie bežného života ľudí v Rusku, inšpirované putovaním  Antonína Pavloviča Čechova nehostinnou ruskou krajinou až na ostrov Sachalin a jeho knižným dielom Ostrov Sachalin.
V tvorbe Antonína Pavloviča Čechova a výstave Stanleyho Greena možno nájsť mnohé paralely, ktoré umožnia hlbšie uchopenie výpovednej hodnoty tejto expozície.
Autor fotografií Stanley Greene predkladá realistický opis podoby dnešného Ruska. V jeho autorskom rukopise sa súčasne prelína doba prítomná s dobou dávnou. Formou zápiskov v pomyselnom denníku fotografie poukazujú na bizarnú atmosféru spoločnosti v akejsi nedejovej línii a v nepriamych výpovediach, ktoré môžu byť interpretované rôzne.
V obsahu fotografií neraz zanecháva skryté odkazy a prostredníctvom nich ponúka svoj osobný dojem z tajomna krajiny, ktorou prechádzal.
Toto ponímanie je premietnuté aj do skladby výstavy Cesta na kraj Ruskej ríše.

 

04.11.2016, vernisáž o 15.00 15.01.2017 Roger Ballen: Divadlo prízrakov

Nová priekopnícka a pohlcujúca monografia od Rogera Ballena, jedného z najoriginálnejších a kritikmi uznávaného fotografa.
„Dámy a páni, pozývam vás do svojho divadla..." –  Roger Ballen
            Roger Ballen je jedným z najoriginálnejších tvorcov obrazov našej doby. V neustálej snahe posunúť hranice fotografickej praxe vytvoril estetickú a umeleckú víziu ako žiaden iný súčasný fotograf.
            Divadlo prízrakov je Ballenova prelomová monografia. S kariérou trvajúcou vyše štyri desaťročia je Roger Ballen  najznámejší vďaka svojim psychicky silným a majstrovsky poskladaným obrazom, ktoré existujú v priestore medzi maľbou, kresbou, inštaláciou a fotografiou.  Divadlo prízrakov je vzdialenie sa od jeho doterajšej práce, a zároveň vrchol unikátnej estetickej kombinácie fotografie a divadla. Rozdelené do siedmich kapitol alebo „dejstiev", tieto ballenovské obrazy (Ballenesque) vezmú čitateľov na hlbinnú cestu do ich podvedomia. Inšpirovaný pohľadom na rukou vyryté obrázky na začiernenom okne opustenej ženskej väznice začal Ballen experimentovať s použitím rôznych farieb v spreji na skle a nasledovným „kreslením“ alebo vyrývaním do farby ostrým predmetom, aby cez ryhy prenikalo prirodzené svetlo. Výsledky sú podobné pravekým jaskynným maľbám. Čierne bezrozmerné miesta na skle sú ako plátno, na ktoré Ballen vyrýva svoje myšlienky a emócie. Fosíliám podobné tváre a oddelené časti tela koexistujú v nepohodlí s duchom podobnými tieňmi –  tieto obrazy majú schopnosť šokovať, inšpirovať, pobaviť, a dokonca spôsobiť radosť divákom. Nadčasová a inovatívna, pozemská a nadpozemská, fyzická i duchovná, jeho práca presahuje všetky tradičné koncepty fotografie.
Roger Ballen získal niekoľko ocenení vrátane cien „Fotograf roka“ na  Rencontres d’Arles v roku 2002 a „Fotografická kniha roka“ za Outland na Photo  España v roku 2001.  Thames & Hudson vydali v roku 2014 jeho knihu  Asylum of the Birds.

 

10.11.2016, vernisáž o 18.00 11.12.2016 Čiernobiele roky

Čiernobiele rokyKurátorka: Jitka Hlaváčová
Výstava Černobílá léta vypráví příběhy běžného života obyvatel Československa od konce šedesátých do počátku devadesátých let. Přestože i v této době byla tráva zelená a nebe modré (a dokonce i v socialistickém táboře již byla rozšířena barevná fotografie), jde o období, které většina pamětníků vnímá v odstínech šedé barvy. Černobílé fotografie desítky vynikajících československých fotografů dokládají, jak různorodé mohly odstíny této šedi být. Ideologicky exponovanou realitu socialistického Československa vystihují vysoce ilustrativní fotografie Dany Kyndrové, i ve své nenápadnosti silné snímky Karla Cudlína. Svědectví o stavu člověka a jeho prostředí, zjizvených bezohledným přístupem totalitního režimu, podávají syrové scenerie Viktora Koláře z ostravských dolů či pohledy do zákulisí sociálních ústavů Jána Reča a Jaroslava Kučery. Civilnější polohy denní reality ukazují fotografie zpustlého venkova Jindřicha Štreita, dětských her Dagmar Hochové, krajin Pavla Diase, ale také ukázka z rozsáhlého konceptuálního cyklu pohledů z okna městského bytu Jiřího Hankeho. Výstava představuje malou část sbírky Pražského domu fotografie, která je od roku 2010 součástí fotografické sbírky Galerie hlavního města Prahy.
Jitka Hlaváčková, PhD., je historička umění se zaměřením na moderní a současné umění. Od roku 2006 je kurátorkou v Galerii hlavního města Prahy, kde organizuje výstavy současného umění a spravuje sbírku fotografie a nových médií. Vedle teorie nových médií a fotografie se zabývá se také průniky zvuku a výtvarného umění a problematikou umění ve veřejném prostoru.

 

10.11.2016, vernisáž o 16.00 22.01.2017 UMENIE ZBLÍZKA 6

- výstava celoslovenského vzdelávacieho programu pre školy
Kurátori: Daniela Čarná, Vladislav Malast
Pozvánka na výstavu (PDF)

 

     

Mirbachov palác:

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
29.09.2016, vernisáž o 17.00 27.11.2016 VLASTA ŽÁKOVÁ: TIENE RAJA

VLASTA ŽÁKOVÁ: TIENE RAJAKurátorka: Kristína Jarošová
Autorka je známa kontinuálnou prácou s textilným materiálom a jeho technikami. V špecifickom prostredí podkrovia Mirbachovho paláca ponúka výber zo svojej najnovšej tvorby s dôrazom na svetelnú inštaláciu pozostávajúcu z obrazov netradičných formátov, prepojených vláknami s pohyblivými (živými) plastikami.

 

 

 

04.11.2016, vernisáž o 16.00 15.01.2017 Čierna a biela. Moderná talianska fotografia

Obdobie medzi 30. a 70. rokmi 20. storočia bolo pre taliansku fotografiu časom veľkých objavov, experimentov a smerodajných diskusií. Bolo časom rozkvetu, fotografia sa stala nástrojom komunikácie – v rozličných formách, napríklad vo forme propagandy, reportáže či grafického dizajnu – a postupne sa presadila aj ako prostriedok umeleckého vyjadrovania. Toto všetko sa odohrávalo na politickom a sociálnom pozadí fašizmu a jeho neskoršieho úpadku, 2. svetovej vojny či priemyselného a ekonomického rozmachu, čiže udalostí, ktoré provokovali rast protestných hnutí.
Výstava „Čierna a biela: Moderná talianska fotografia“ spája práce 15 popredných fotografov tohto pozoruhodného obdobia, ktoré boli zostavené z kolekcie Prelz Oltramonti.

 

16.11.2016, vernisáž o 17.00 07.01.2017 FRANTIŠEK HORNIAK: 60 najlepších rytín

Na vernisáži bude uvedená nová poštová známka z emisného radu Umenie: Ester Šimerová-Martinčeková.
Kurátorom výstavy je Martin Vančo.
Pozvánka na výstavu (PDF)

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!