GJK - Centrum súčasného umenia Trnava
* GJK - Centre of Contemporary Art in Trnava

... aktuálne výstavy a podujatia ...

Kontaktné údaje

Mapa:

Mapa

Synagóga - Centrum súčasného umenia
Halenárska 2, 917 01 Trnava

Tel.: +421 33 551 46 57
E-mail: sekretariat@gjk.sk, info@gjk.sk
Www: www.gjk.sk

 

Otváracie hodiny

 

október-apríl: Ut-Pi 9.00 - 17.00, So-Ne 13.00 - 18.00

máj-september: Ut-Pi 10.00 - 18.00, So-Ne 13.00 - 18.00

 

Možnosti vstupu, vstupné

 

Kopplova vila, Synagóga, Kopplova vila + Synagóga (K,S,K+S)

Základné vstupné - dospelí (K,S,K+S): 1,50 € - 1,20 € - 2,30 €
Zľavnené vstupné (K,S,K+S): 0,80 € - 0,60 € - 1 €
Skupinové vstupné (viac ako 7 osôb): 0,50 €
Podrobnosti o vstupnom nájdete na oficiálnej stránke GJK

Wheelchair Access
Prístup pre vozičkárov: ÁNO

História-popis

Expozícia judaík v synagóge v TrnaveŽidia v Trnave žili pravdepodobne už v časoch Veľkomoravskej ríše. Od 12. storočia tvorili Židia na území dnešného zípadného Slovesnka kompaktné osídlenie. Dôkazom toho, že žili i v Trnave, je skutočnosť, že rabi Eliezer ben Natan, ktorý okolo roku 1150 zastával funkcia rabína v Poznani, pochádzal z Trnavy. V druhej polovici 14. storočia bol rabínom v Trnave Ajzek Jicchak Tirnan, neskôr správcom bratislavskej rabínskej školy, napokon hlavným rabínom vo Viedni. V roku 1539 boli Židia z mesta vyhnaní kráľom Ferdinandom I. V 18. storočí mesto Trnava pokračovalo v boji proti židom, hoci v meste nebýval ani jediný. Trnava protestovala dokonca proti tomu, aby si Budínsky Židia postavili synagógu. Zákaz pobytu židov v meste zmenil až Tolerančný patent Jozefa II. V tých dobách patrila Trnava pod rabinát v Cíferi. Roku 1831 kúpili Židia na Halinovej ulici pozemok a vo dvore postavili modlitebňu. Zaujímavé na tom bolo, že aj kresťanské obyvateľstvo prispelo značným obnosom na prvú stavbu po vyhnaní. Obec sa stále väčšmi rozmáhala. Roku 1855 sa odlúčila od cíferskej, Trnava sa stala sídlom rabinátu. Aj cíferský rabín Šimon Sidon sa odsťahoval do Trnavy. Po židovských kongresoch v Michalovciach a Budapešti sa v Trnave vytvorila náboženská obec status quo ante. Roku 1891 postavila obec synagógu podľa plánov viedenského architekta Jakuba Gartnera. V záhrade synagógy postavila náboženská obec pomník na pamiatku umučených za 2. svetovej vojny. Projektoval ho architekt Artur Slatinský-Szalatnay. Pozostáva zo sarkofágu s nápisom : “Našim umučeným 1942-1945“ a má symbolický podstavec s troma stĺpmi. V zadnej časti dvora bol bet ha-midraš, kóšer kuchyňa a byt rabína. V roku 1896 bola v Trnave založená aj ortodoxná židovská náboženská obec. Ortodoxná obec mala aj ješívu, ktorej počet študentov kolísal medzi 100 a 150. Ortodoxnú synagógu od synagógy status qua ante oddeľuje iba úzka ulica. Podľa ortodoxného zvyku je bez pompy a bez veží. Hoci z Synagóga v Trnavevonku pôsobí stavba veľmi skromne, vnútro je impozantné a vyvoláva v návštevníkovi priaznivý dojem. V súčasnosti je v súkromnom majetku a jej budúcnosť je neistá. Starý cintorín založili v roku 1801 a je vlastne druhým židovským cintorínom v Trnave. Prvý bol zriadený niekedy v 12. či 13. storočí. Dnes o ňom nevieme ani to, kde sa nachádzal. Nový cintorín leží na okraji mesta. Založili ho v roku 1879. Je výnimočný v tom, že sa na ňom pochovávali tak príslušníci ortodoxie ako aj status quo. Roku 1930 dosiahol počet Židov v Trnave 2.728 z celkového počtu 23.973 obyvateľov. Nástup fašizmu postupne zničil túto rozvíjajúcu sa židovskú komunitu. Trnavských židov začali deportovať v marci roku 1942 spolu s ortodoxným rabínom Izidorom Friedmanom a status quo rabínom Eduardom Reichom. V súčasnosti sa v Trnave aj na šabat ťažko zostavuje minjan (modlitebné minimum 10 mužov vo veku nad 13 rokov).

Synagógu status quo ante postavili v roku 1891 podľa plánov viedenského architekta Jakuba Gartnera. Stavba s výraznou dvojvežovou fasádou slúži po čiastočnej rekonštrukcii pre potreby Galérie Jána Koniarka. Expozícia MŽK je inštalovaná na ženskej galérii. Pred synagógou umiestnili po druhej svetovej vojne pamätník Holokaustu, postavený podľa návrhu architekta Artura Szalatnaia-Slatinského.

 

Expozície

Kalendárium

 

Otvorenie Ukončenie Výstava-podujatie
     
13.07.2017, vernisáž o 18.00 27.08.2017 Žofia Dubová: Aspect / Prospect

Žofia Dubová: Aspect / ProspectKurátor: Barbora Komárová
Galéria Jána Koniarka si Vás dovoľuje pozvať na otvorenie samostatnej výstavy mladej maliarky Žofie Dubovej s názvom Aspect/Prospect, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 13. júla o 18h v priestoroch Synagógy – Centra súčasného umenia. Kurátorkou výstavy je Barbora Komarová.
Žofia Dubová predstaví viaceré veľkoformátové obrazy zo série Hra:na (2016), ktoré na prvý pohľad zobrazujú súkromné a citlivé výseky krajiny, ako napríklad hory, lesné cesty či západ slnka. Autorka sa tu ale zameriava najmä na hranu obrazu (ktorá je zvyčajne na okraji záujmu) a pracuje s ňou ako s nepreskúmanou plochou, ktorá jej ponúka neobmedzené možnosti, oveľa väčšiu voľnosť, keďže má iné vnútorné nastavenie ako tradičný „stred“ diela. Po namaľovaní „hlavného“ výseku Dubová plátno roztvára a následne dotvára, dáva nám do pozornosti okraje, ktoré by sme inak nevšimli. Ďalšími zásahmi nám odhaľuje nové, možno až prekvapujúce, neznáme oblasti. Naviac, na niektorých obrazoch po bližšom preskúmaní zbadáme krátke texty, niekoľko viet od autorky, ktoré nám môžu doplniť či dokresliť vnímanie jednotlivých malieb.
Názov výstavy je odvodený od známej teórie o pozorovaní objektov a umeleckých diel, ktorú vytvoril francúzsky maliar 17. storočia Nicolas Poussin. Rozlišuje v nej dva základné typy videnia – na jednej strane jednoduché a ľudskému oku prirodzené vnímanie vonkajších tvarov a foriem, ktoré nazýva „aspect“, na strane druhej zas kontemplatívne a reflexívne sledovanie, akt rozumu, tzv. „prospect“. Pri pozorovaní umeleckého diela nám tento druhý spôsob umožňuje získať určitý odstup alebo vidieť ho do detailov, a tým ho lepšie pochopiť či kriticky zhodnotiť.
Žofia Dubová (*1991, Bratislava) ukončila v roku 2016 štúdium maľby v ateliéri Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého tiež absolvovala stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových, ale aj samostatných výstavách nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, USA. V roku 2016 získala Cenu rektora VŠVU a Cenu Slovenskej výtvarnej únie.

 

     

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!