SLOVENSKÝ ČERVENÝ KRÍŽMEDZINÁRODNÝ VÝBOR ČERVENÉHO KRÍŽA

SLOVENSKÝ ČERVENÝ KRÍŽ

 

 

MEDZINÁRODNÝ VÝBOR ČERVENÉHO KRÍŽA

 

 

História Slovenského Červeného kríža

 

Slovenský Červený kríž je na území Slovenskej republiky od roku 1993 nástupcom Československého Červeného kríža (ČSČK), ktorý bol Medzinárodným výborom Červeného kríža uznaný 1.12.1919. Humánne myšlienky Červeného kríža však zapustili svoje korene na našom území oveľa skôr. Na základe dokumentov bol za rok založenia Červeného kríža na území dnešnej SR považovaný Medzinárodným výborom Červeného kríža v Ženeve už rok 1868, čím sa naša Národná spoločnosť zaradila medzi najstaršie v Európe a na svete vôbec. Jedným z prvých spolkov ČK na Slovensku bol Miestny spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici.
Začleneniu ČSČK do Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (ČK/ČP) predchádzalo množstvo vnútroštátnych aktov. Stanovy ČSČK - ako podmienka k prijatiu k ostatným Národným spoločnostiam Medzinárodného hnutia ČK/ČP - boli schválené Ministerstvom vnútra ČSR dňa 23. 6. 1919. Ako jediný národný pomocný ústav vojenskej zdravotnej služby, pôsobiaci na území Štátu, bola spoločnosť ČSČK uznaná dňa 15. 7. 1919. V roku 1919 na žiadosť Československého Červeného kríža pristúpila Československá republika k Ženevským dohovorom.

 

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MV ČK) v Ženeve uznal Československý Červený kríž dňa 1. 12. 1919 a dňa 11. 1. 1920 bol ČSČK prijatý za člena Ligy spoločností ČK/ČP /dnes Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca/.

 

V roku 1989 dochádza v Československu k rozsiahlym politickým zmenám, ktoré sa samozrejme dotkli aj ČSČK. Po prvý krát boli vyslovené požiadavky na zmenu a postavenie ČSČK ako nevládnej humanitnej organizácie rozvíjajúcej svoju činnosť dôsledne v duchu siedmych základných princípov Hnutia - humanita, nestrannosť, neutralita, nezávislosť, dobrovoľnosť, jednota a svetovosť. Zmeny v činnosti SČK pokračujú dodnes, či sa už týkajú financovania, počtu pracovníkov, členov SČK alebo aktivít.
Po rozdelení Československej republiky muselo nutne dôjsť aj k rozdeleniu Československého Červeného kríža. Stalo sa tak v roku 1993, kedy sa Slovenský Červený križ stal nástupníckou organizáciou Československého Červeného kríža a jeho členstvo bolo započítané a uznané Medzinárodným výborom ČK v Ženeve od roku 1919.

 

Dňa 25.8.1993 bol Slovenský Červený kríž uznaný Medzinárodným výborom Červeného kríža v Ženeve ako samostatná Národná spoločnosť. Dňa 25.10.1993 bol prijatý za riadneho člena Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Týmto sa stal členom Hnutia, celosvetovej organizácie.
Ustanovujúci zjazd SČK sa konal v dňoch 8. 5. - 9. 5. 1993 v Prešove. Na druhom zjazde prítomní odsúhlasili premenovanie zjazdu na snem. Snem delegátov SČK sa konal v Bratislave v dňoch 23. 10. - 24. 10. 1997.

 

Viac o Slovenskom Červenom kríži sa môžete dozvedieť na web-prezentácii: www.redcross.sk !
V Martine sa nachádza Múzeum Slovenského Červeného kríža !

 

Stručná história Medzinárodného hnutia
Červeného kríža a Červeného polmesiaca
Znak Červeného kríža a Červeného polmesiaca

1859 Bitka pri Solferine - Henry Dunant
1863 Medzinárodný výbor pomoci ranených
(od roku 1876 Medzinárodný výbor Červeného kríža)
Medzinárodná konferencia v Ženeve
Národné spoločnosti pomoci raneným
1864 Diplomatická konferencia - pôvodný Ženevský dohovor
1867 Prvá Medzinárodná konferencia Červeného kríža
1899 Prispôsobenie základných ustanovení Ženevského dohovoru z roku 1984 vojne na mori
1906 Revidovanie a ďalší vývoj Ženevských dohovorov z roku 1864
1907 Prispôsobenie základných ustanovení Ženevských dohovorov z roku 1906 vojne na mori
1919 Liga spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca
1928 Štatúty Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, Medzinárodného výboru Červeného kríža
(revidované v roku 1952 a 1986)
1929 Revidovanie a ďalší vývoj Ženevských dohovorov z roku 1906
Oficiálne uznanie emblému Červeného polmesiaca
Prijatie dohody o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami
1949 Štyri Ženevské dohovory:
I. O zlepšení osudu ranených a nemocných príslušníkov ozbrojených síl v poli
II. O zlepšení osudu ranených, chorých a stroskotancov ozbrojmých síl na mori.
III. O zaobchádzaní s vojnovými zajatcami
IV. O ochrane civilných osôb počas vojny
1965            Výhlásenie základných princípov:
Základné princípy
1977 Dva dodatkové protokoly k Ženevským dohovorom z roku 1949
1986 Prijatý nový názov:
Medzinárodné hnutie Čeveného kríža a Červeného polmesiaca

 

 

Informácie aktualizujeme priebežne a vyhradzujeme si právo na ich zmenu!